Kaštieľ v Strážkach má najväčšiu zbierku obrazov od Mednyánszkeho
Podľa lektora a historika Lukáša Lisého tvorba Mednyánszkeho dokumentuje silné puto k tomuto prostrediu, čoho dokladom sú obrazy Strážskeho okolia.
Strážky 17. augusta (TASR) – Kaštieľ v Strážkach v okrese Kežmarok sa preslávil vďaka najväčšej kolekcii obrazov Ladislava Mednyánszkeho na Slovensku. Symbolom týchto priestorov je jeho neter a posledná barónka kaštieľa Margita Czóbelová, ktorá tam prežila celý svoj život až do roku 1972. Práve ona zachránila Mednyánszkeho obrazy pred ruským frontom v roku 1945. Barónka údajne vybrala obrazy z rámov, zrolovala ich, uložila do plechových odkvapových rúr a nakoniec schovala do jám pod stupne schodov. Zvyšok malieb dala do ďalších dier v komíne. Tajné skrýše v kaštieli objavili až po barónkinej smrti.
Podľa lektora a historika Lukáša Lisého má kaštieľ dlhú genézu, pretože prvá murovaná stavba, ktorá tam vznikla, bola už z konca 15. storočia. Išlo o gotickú stavbu v tvare písmena "L". Neskôr túto stavbu prevzal uhorský rod Horváth-Stansith, ktorý z nej urobil moderný obývateľný renesančný kaštieľ. Rodina na tomto mieste založila latinskú humanistickú školu pre deti spišských šľachticov (1584 - 1711) a knižnicu, v tom čase patriacu k najbohatším v Uhorsku. V roku 1801 rod vymrel, prišli Szirmayovci a následne rod Mednyánszkych, vďaka ktorým sa kaštieľ umelecky najviac preslávil. Poslední majitelia tohto kaštieľa boli uhorskí Czóbelovci s barónkou Margitou Czóbelovou. Po jej smrti v roku 1972 kaštieľ prevzala Slovenská národná galéria (SNG), ktorá ho musela opraviť a jeho brány pre verejnosť otvorila až v máji v roku 1991.
V kaštieli žil a tvoril maliar Ladislav Mednyánszky, ktorý spolu s rodičmi prišiel z rodného Beckova po smrti svojho dedka Baltazára Szirmaya. „Ladislav mal mimoriadne komplikovanú povahu, bol skôr hanblivým, uzavretým, zdržanlivým človekom, no odohrávali sa v ňom obrovské vášne,“ priblížil Lisý. Podľa neho tvorba Mednyánszkeho dokumentuje silné puto k tomuto prostrediu, čoho dokladom sú obrazy Strážskeho okolia, tatranskej prírody alebo štúdie rôznych kočišov, tovarišov, robotníkov a sedliakov. „Niektoré obrazy môžu pôsobiť, že nie sú dokončené. To bol však umelcov zámer, pretože keď zachytil výraz tváre alebo charakter osoby na obraze, vtedy on sám považoval obraz za ukončený,“ doplnil lektor. Ladislav mal výrazný vplyv aj na svoju neter Margitu Czóbelovú, ktorá tiež maľovala, a rovnako aj na tvorbu svojho žiaka, maliara Ferdinanda Katonu.
Druhou významnou postavou kaštieľa je barónka Margita Czóbelová. Narodila sa v Strážkach, prežila Rakúsko-uhorskú monarchiu, prvú Československú republiku, Slovenský štát aj veľkú časť komunistického režimu.
Lisý priblížil, že Czóbelová bola majiteľom kaštieľa aj po druhej svetovej vojne. Napriek tomu mohla obývať len tri izby, zvyšné priestory režim využil ako sociálne byty alebo sklady pre miestne jednotné roľnícke družstvo (JRD). Barónka bola aj maliarka, jej maľby sú vystavené v kaštieli. V roku 2011 SNG venovala samostatnú výstavu jej tvorbe a vydala katalóg Barónka – Osudy Margity Czóbelovej/1891-1972/ medzi Mednyánszkym a Robbe-Grilletom, kurátorkami výstavy boli Katarína Beňová a Mária Šelepová. Pre miestny kostol sv. Anny namaľovala krížovú cestu, ktorá tam je dodnes.
Kaštieľ má na poschodí desať výstavných miestností, v ktorých sa nachádza najväčšia kolekcia obrazov Ladislava Mednyánszkeho na Slovensku a časť historického mobiliáru. Na konci 16. storočia tam Gregor Horváth-Stansith založil knižnicu. V súčasnosti strážsky fond obsahuje približne 8500 kníh.
Počas komunistického režimu kaštieľ chátral a jeho podoba inšpirovala aj filmárov. V roku 1968 sa v týchto priestoroch natáčal francúzsko-slovenský koprodukčný film Muž, ktorý luže, od francúzskeho režiséra Alaina Robbe-Grilleta. Postapokalyptický obraz Strážok a prázdneho kaštieľa zapôsobil na filmových tvorcov, ktorí si na nakrúcanie filmu vybrali práve toto miesto.
Pri kaštieli sa nachádza aj rozsiahly anglický park, ktorý vznikol v priebehu 19. storočia. Slovenská národná galéria v ňom predstavuje výstavu sochárstva 20. storočia. Park je určený aj pre turistov, ktorí ho môžu využívať na piknik a iné oddychové činnosti. Pracovníci galérie v ňom zase organizujú rôzne workshopy pre deti a kultúrne podujatia – najbližšie to budú Kaštieľne hry.