Báseň je dar

Ilustračná snímka

Bánovce nad Bebravou 29.07.2020 (Skolske.sk)

Na príspevok Táto poetka čakávala na báseň tak, ako čisté ženy čakávajú na lásku som dostala zopár pekných ohlasov.

Niektoré odcitujem:

Krásny článok, pani profesorka! Najradšej by som utekala do kníhkupectva kúpiť si jej zbierku básní. Ďakujem! 


Dnešný článok je výborný! Tá zvedavosť, akou rýchlosťou som čítala,  aby som zistila, o ktorej autorke píšete, ma vlastne podnietila k tomu, aby som si pri najbližšej návšteve kníhkupectva zaobstarala nejakú tvorbu M. Haľamovej. Konkrétne básne si zo školy nepamätám, ale zaujala ma jej tvorba aj z pohľadu Milana  Rúfusa a toho mám veľmi rada – vďaka Vám.

Milá priateľka, Tvoje slová o Mášenke ma oslovili, potešili a stali sa lekciou z dejín slovenskej literatúry. Nevieme, z ktorej studničky piješ, keď ti dáva toľko sily. K Tvojim slovám pridávam slová Majstra: ."... ako že je sotva možné nemilovať deti a skrze ne všetko, čo je čistučké a prosté.“

A ja k týmto milým komentárom  pripájam slová o básni a ukážky z vlastnej tvorby:

Báseň je dar. Mám rada básne, rada ich čítam. Niekedy len tak očami, niekedy si ich recitujem. Ale vždy ich čítam srdcom. Občas príde aj chvíľa, keď sa sama pokúšam napísať báseň. Píšem to, čo cítim. Báseň je liek. Duša mi pookreje, teší ma, že som niečo pekné vytvorila. Niečo, čo sa páči mne a možno ešte niekomu.

Aj Báseň o básni mám vo svojej zbierke.

Je ako žena.
Krásna,
náladová.
 
Báseň je  obraz.
Hrá sa so slovom
ako s farbičkami.
 
Báseň je  víno
smädných básnikov.
Preniká do žíl.
 
Báseň je  dar.
Tichý spoločník
samoty.

Básňou sa človek odhaľuje. Vyjadrí ňou radosť i s mútok. Vyzlieka sa zo svojich  pocitov a nálad. Básňou povie, po čom túži,  na čo myslí. Kdesi som čítala, že každý deň treba začínať vďakou. Možno aj tichou. Možno aj básňou Rodičom.

Túto som venovala svojim rodičom.

Keby
som
bola
básnikom,
napísala
by
som
báseň
o
najlepších
rodičoch
sveta.
Bola
by
o 
vás
dvoch,
otec,
mama.
Nikto
vám
nikdy
taký
titul
nedal,
ale
patrí
vám.
Ja
vám
ho
dávam
in
memoriam.
Za
vašu
vernosť,
za
to,
že
sme
vás
mali
obidvoch
pri
sebe.
Dávam
ho
za
vaše
pracovité
ruky,
za
chlieb,
ktorý
ste
pre
nás
sami
dorábali.
A
ešte
za
skromnosť,
za
pokoru,
za
lásku,
za
modlitbu,
za
múdrosť,
za
ľudskosť
a
cit.
Lebo
tak
ste
žili,
tak
ste
nás
učili.  
Lenže
ja
nie
som
básnikom,
neviem
písať
rýmy
ani
metafory.
A
možno
by
ste
im
ani
nerozumeli.
Preto
vám
to
poviem
prosto,
jednoducho,
tak,
ako
to
cítim
a
viem.
Ďakujem!
Ďakujem,
že
my
deti
sme
boli
vždy
na
prvom
mieste.
Že
sme
dostali
najlepšie
kúsky
zo
skromného
stola.
Ďakujem
za
chlieb
a
za
srdce.
Ďakujem,
že
ste
z nás
vychovali
ľudí.
 

 
Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou