Vypočuť človeka
Krátke zamyslenie nad obyčajným, ľudským vypočutím.
Bánovce nad Bebravou 19.07.2020 (Skolske.sk)
Včera som ju stretla na cintoríne. Prišla ku mne a hovorí: „Dnes by mal sedemdesiattri. Ostala som sama v štvorizbovom byte." A pokračovala o svojich trápeniach.
Poznám ju, bola učiteľkou. Celý život naučená na komunikáciu s deťmi. Teraz je sama a potrebuje sa vyrozprávať, potrebuje, aby ju niekto počúval. Lebo keď človek povie o svojich starostiach, potom má pocit, že už ho tak neťažia, že z nich ubudlo.
Pozorne som si ju vypočula. Možno sa jej uľavilo. Človek zvyknutý na človeka sa cíti osamelo, keď ostane sám. Ja sa každý deň prihováram kvetom a rastlinám v záhrade. Alebo sa cez plot rozprávam s mačkami u susedov. Prihováram sa drozdom. Aj tento rok si uvili hniezdo na našom hrozne. Sledujem to prírodné divadlo, keď mama prinesie červíčka malým hladošom.
Keď náhodou stretnete človeka, ktorý sa rozpráva sám so sebou, nemyslite si o ňom nič zlé. Možno mu len chýba niekto, s kým by sa porozprával.
Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou