Pred 90 rokmi sa narodil režisér Štefan Uher, tvorca Slnka v sieti
Už vo svojej dokumentárnej tvorbe sa kriticky vyjadroval k rôznym spoločenským a ľudským problémom.
Bratislava 4. júla (TASR) – Do povedomia najširšej diváckej obce sa zapísali predovšetkým dva filmy slovenského režiséra Štefana Uhera: Slnko v sieti a Pásla kone na betóne. Podľa toho prvého sa dokonca nazýva prestížna filmová cena na Slovensku. Práve týmto dielom sa totiž Štefan Uher zapísal medzi priekopníkov novej vlny vo filmovej tvorbe na začiatku 60. rokov 20. storočia. Zobrazoval a riešil morálne problémy doby, nastoľoval závažné etické problémy súčasnosti a tento prístup bol typický aj pre jeho ďalšiu tvorbu.
Od svojho celovečerného debutu My z deviatej A (1961) až po posledný film Správca skanzenu (1989) vytvoril Uher 18 celovečerných filmov. V sobotu 4. júla uplynie 90 rokov od narodenia jednej najvýraznejších osobností slovenského filmu.
Štefan Uher sa narodil 4. júla 1930 v Prievidzi. V rokoch 1950-1955 absolvoval štúdium réžie na Filmovej akadémii múzických umení (FAMU) v Prahe. Po návrate do Bratislavy nastúpil ako režisér do Štúdia dokumentárnych filmov, kde pod jeho režijným vedením vzniklo približne dvadsať titulov. Od roku 1960 režíroval v Štúdiu hraných filmov. Prednášal aj na bratislavskej Vysokej škole múzických umení (VŠMU) a bol vedúcim Katedry filmovej a televíznej réžie.
Už vo svojej dokumentárnej tvorbe sa kriticky vyjadroval k rôznym spoločenským a ľudským problémom, napríklad v snímkach Prvá brázda (1955), Učiteľka (1955), Ľudia pod Vihorlatom (1956), Poznačení tmou (1959) alebo Očami kamery (1959).
Svoj prvý celovečerný film s mládežníckou tematikou a s názvom My z deviatej A nakrútil Uher ešte podľa predlohy Márie Ďuríčkovej. Na ďalších projektoch už z veľkej časti spolupracoval so spisovateľom a scenáristom Alfonzom Bednárom a kameramanom Stanislavom Szomolányim.
Prvým spoločným dielom trojice Bednár-Uher-Szomolányi bol film Slnko v sieti (1962), ktorý sa stal impulzom pre obdobie "novej vlny" v českom a slovenskom filme, a tiež inšpiráciou pre novú nastupujúcu režisérsku generáciu. Spojil v ňom štylizovaný príbeh s autentickosťou dokumentárneho výrazu, zobrazil životné pocity mladých ľudí hľadajúcich svoje miesto v živote. Súčasťou tejto otvorenej výpovede bol aj slang, akým mladá generácia hovorila – legendárne vety ako "si rídký" viac-menej zľudoveli.
Trojica umelcov ďalej vytvorila film Organ (1964) z obdobia druhej svetovej vojny, podľa prózy Dominika Tatarku potom v roku 1966 nakrútil Uher film Panna zázračnica. Opäť podľa Bednárovej predlohy vznikol film film Tri dcéry (1967) zasadený do obdobia kolektivizácie, a tiež menej známa komédia Génius (1969).
Filmom Keby som mal pušku (1971) sa Uher vrátil do obdobia SNP, pričom po piatich rokoch nakrútil aj pokračovanie Keby som mal dievča, oba príbehy však boli poznačené normalizáciou a jej požiadavkami na umeleckú tvorbu. Medzitým Uher vytvoril filmy Javor a Juliana (1972), Dolina (1973) a Veľká noc a veľký deň (1974)
V 80. rokoch minulého storočia sa Štefan Uher vrátil k svojej pôvodnej poetike v snímkach Kosenie Jastrabej lúky (1982) a predovšetkým Pásla kone na betóne (1982). Príbeh podľa novely Milky Zimkovej zasadený do prostredia východoslovenskej dediny opäť zaujal svojou otvorenosťou a autentickosťou a stal sa doslova filmovým hitom.
Film Šiesta veta (1985) s nadhľadom i humorom zachytáva život spisovateľky Boženy Slančíkovej-Timravy. Otvorenosť a sarkazmus sú príznačné aj pre posledný Uherov film, existencialisticky ladenú komédiu Správca skanzenu (1988) s nezabudnuteľným Pavlom Mikulíkom v hlavnej úlohe.
Štefan Uher zomrel 29. marca 1993 v Bratislave vo veku 62 rokov. Bol výrazným a úspešným reprezentantom slovenskej kinematografie na zahraničných festivaloch a súťažiach a držiteľom mnohých ocenení. V roku 1993 získal cenu Igric in memoriam za výrazný tvorivý prínos do slovenskej kinematografie.