Tri veci obdivuj: deti, krásu prírody a starých ľudí
Prečo?
Bánovce nad Bebravou 29.06.2020 (Skolske.sk)
Prečo deti?
Lebo sú najkrajším zázrakom prírody.
Najskôr nevedia nič, plačom si pýtajú, čo potrebujú. Napokon z nich vyrastú krásni ľudkovia, ktorí nás predbehnú svojou múdrosťou. Vedia byť silné, niekedy unesú viac než dospelí. „Cisár je nahý!“ povie dieťa, lebo deti nevedia klamať. A my spolu s klamármi vychvaľujeme cisárove šaty. Ich výroky sú tak naivne a detsky múdre, že sa na nich zasmejeme aj vtedy, keď sa nám chce plakať. Malý Theuško sa točí dokola, a keď sa ho mama pýta, čo to robí, Theuško vysvetľuje: „Načítavam sa do rozprávky na YouTube.“
Prečo krásu prírody?
Nikto nikdy nič krajšie nevymyslel a už ani nevymyslí.
Sme jej súčasťou a je nám v nej tak dobre ako v matkinom lone. Prečo inak by sme jej hovorili matka? Vnímame ju všetkými zmyslami, s ňou zabúdame na smútok, na bolesť aj na všetku zlobu sveta. Prejdi sa po rozkvitnutej lúke, počúvaj hlas potôčika, pieseň vetra, spev vtákov. Pozoruj mravce, ako si stavajú mravenisko, pozoruj drozda, ako učí lietať svoje mláďa, ako si ho chráni. Príroda je krásna a majestátna, ukazuje nám svoju silu a našu ľudskú nepatrnosť. My sa napriek všetkému správame k nej ako barbari.
Prečo starých ľudí?
Lebo sú starí.
Veľa prežili a veľa nám dali. Nemali to v živote ľahké. Príbehy, ktoré rozprávajú, majú ďaleko od rozprávky. Za každým šedivým vlasom je živá múdrosť. Za každou vráskou prežité starosti, bolesť a smútok.
Aby sa nestávalo, že mladá slečna pred kamarátmi povie, čo od mamy počula: „Babku dáme preč, smrdí ako staré kvetiny vo váze.“
Z úst vzácneho človeka som raz počula vetu: „Načo je starý človek na tomto svete?“ Priznám sa, že vtedy som nepochopila zmysel týchto slov. Nepochopila som, že za nimi sa skrývajú trápenia a bolesti, ktoré prichádzajú spolu s vekom. Po rokoch, keď už rozumiem, na túto smutnú otázku odpovedám: „Aj na to, aby sme si ho ctili a vážili, aj na to, mamička!"
Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou