Spišské Vlachy 20.06.2020 (Skolske.sk) 

Vojaci medzi nami

Bežne vojakov v našom meste Spišské Vlachy nestretávame. No v čase koronakrízy to bolo inak. Keď ústredný krízový štáb uzavrel rómske osady v blízkosti nášho mesta, začali pod našimi oknami prechádzať vojaci s rôznou technikou. Svoju základňu mali v Krompachoch a každý deň sa presúvali do Žehry a Bystrian. Pozorovali sme ich z okna bytu. Boli to rôzne vozidlá, a tak sme si na internete vyhľadávali, ako sa jednotlivé autá volajú. Najčastejšie okolo nás chodili Land Rovery, ktoré sme volali gazíky. Jazdili tu aj prepravné sanitky, sanitky „MASH“, bojové vozidlá Aligátor či nákladné autá AKTIS a TATRA. Väčšinou autá prechádzali po jednom. Ale veľmi sme sa potešili, keď sme videli kolónu, v ktorej bolo niekedy až 5-6 áut. Bolo to vtedy, keď sa testovalo a prechádzali kolóny s vojenskými sanitkami. Tešili sme sa aj na veľké nákladné autá. Ich zvuk sme poznali už z diaľky. Vojenské autá bolo vidieť v uliciach nášho mesta alebo ich bolo možné stretnúť, keď sme niekam išli. Neraz nad naším mestom prelietavali aj vojenské vrtuľníky.

Ako vojak

Práca vojakov a ich technika najviac zaujala môjho brata Dávida. Keďže školy boli zatvorené, tak sme sa učili doma. Dávid stále odbiehal od úloh k oknu, aby sa pozrel, či nejdú vojaci. Alebo si rýchlo spravil úlohy do školy a potom čakal pri ceste, aby si vojenské autá kameroval a odfotil.  Bol schopný vstať o šiestej ráno, aby videl kolóny, keďže vojaci sa často presúvali už pred siedmou. K ceste chodil s ockom ráno, viackrát počas dňa i večer. Stále, keď išli vojaci,  kýval im, aby ich pozdravil. Neraz sa stalo, že po hodinovom vyčkávaní pri ceste sa išiel domov iba najesť a zmeškal prejazd vojakov. Tiež sa stalo, že aj keď bol s mobilom pri ceste, nestihol nič odfotiť. Podarilo sa mu nahrať aj dobré video a vtedy sa veľmi tešil.  Najväčšiu radosť ale mal, keď mu vojaci odkývali, zatrúbili alebo zablikali.  Stali sa jeho kamarátmi. A z môjho brata sa postupne stával vojak. Najprv dostal maskáčovú bundu, neskôr vojenské rúško, požičal si ďalekohľad. Keď dostal vojenskú čiapku, písal v nej úlohy, cvičil husle, dokonca chcel v nej aj spať. Aj keď sa hral s autami, tak sa hral na vojakov a testovanie. Keď sa opäť začala škola, hneď v prvý deň išiel do školy oblečený vo „vojenskom“. Stále si kreslí vojenské kolóny a z kartónu si vyrobil samopal. Keď sa skončilo uzatvorenie osád, skončil sa aj presun vojenských áut. Dávid ostal veľmi smutný. Stále čaká, či ich pri ceste uvidí, aby im mohol zakývať. Má už s vojakmi veľa zážitkov, dokonca  mal možnosť obzrieť si zblízka aj vojenskú techniku: sanitku, BVP, gazíky i nákladné autá. Takúto príležitosť si nenechal ujsť. Ostal mu však zatiaľ nesplnený jeden sen – povoziť sa vo vojenskom vozidle Aligátor.

Link na video k článku:  VOJACI POĎAKOVANIE 

Adam Baloga, V. tr.
ZŠ sv. Jána Krstiteľa Spišské Vlachy