Abeceda ekonomiky - Ján Ferianc
Skolske.sk prináša príbeh významného ekonóma
Bratislava 18.06.2020 (Skolske.sk)
Ján Ferianc (1927 - 1996) bol slovenský a československý ekonóm, vysokoškolský pedagóg, vedecký pracovník a minister.
Pochádzal z roľníckej rodiny. Absolvoval gymnázium a v rokoch 1946-1950 študoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Dnes je to Ekonomická univerzita. Tu potom až do roku 1964 pôsobil ako vysokoškolský pedagóg, v rokoch 1950-1952 ako asistent. V rokoch 1952-1964 viedol Katedru národohospodárskeho plánovania a zároveň pôsobil ako vedúci výskumného kabinetu. V roku 1955 získal titul kandidáta vied, v roku 1965 sa stal doktorom vied. V roku 1955 sa stal docentom VŠE. V 60. rokoch sa ďalej zameriaval na akademickú a vedeckú dráhu. Napísal takmer 200 odborných a vedecko-populárnych článkov.
Jeho politická kariéra vyvrcholila počas pražskej jari, kedy patril k reformne orientovaným slovenským politikom. Presadzoval federatívne usporiadanie Československa. V júli 1968 sa zapojil do debaty o hospodárskych aspektoch budúceho česko-slovenské spolužitia. Podporil vytvorenie slovenského ekonomického priestoru v rámci federácie.
Ešte v roku 1988 sa ako jeden z žijúcich tvorcov podoby československej federácie zapojil do diskusie usporiadanej redakciou slovenského Literárneho týždenníka na tému 20 rokov od federalizácie.
V roku 1983 Ján Ferianc vydal vo vydavateľstve Pravda monografiu Ekonómia času, kde analyzoval rastúcu úlohu výpočtovej techniky a informačných technológií v ekonomike.
„Pre našu epochu je charakteristická rýchlosť, presnejšie povedané zrýchľovanie dejov: pohybu strojov, zariadení, liniek atď., a to tak, že sa často od jedného inovačného cyklu k druhému aj znásobuje.
Mnohé stroje, zariadenia, i celé výrobné linky alebo technológie dosahujú také rýchlosti a procesy sa tak zrýhľujú, že ich možno ovládať iba pomocou dômyselnej prístrojovej techniky, ktorá vysoko prekračuje reakcie a rozlišovacie schopnosti ľudských zmyslov. Príkladom sú epitaxné a litografické technológie používané pri výrobe integrovaných obvodov pre elektroniku.“
Epitaxia je proces, pri ktorom na povrchu podložky (substrátu) rastie tenká kryštalická vrstva. Kryštalická mriežka novo vznikajúcej vrstvy nadväzuje bezprostredne na kryštalickú mriežku substrátu. Termín epitaxia zaviedol v roku 1936 L. Royer a pochádza z gréckych epi "nad" a taxis "usporiadane".
Po roku 1989 Ján Ferianc vydal knihy venované rôznym témam ako napríklad makroekonomická stratégia prechodu na trhovú ekonomiku, konkurencieschopnosť, bankovníctvo, Slovensko a Európska únia.