Bratislava 11.06.2020 (Skolske.sk)
Pavol Vincúr (1933 - 2011 ako ekonóm pôsobil celú svoju profesionálnu kariéru na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave, neskôr premenovanej na Ekonomickú Univerzitu. Získal na nej titul profesora. Pred rokom 1989 sa venoval dlhodobým stratégiám. Jeho rukami prešlo niekoľko stoviek dnes významných ekonómov, analytikov a prognostikov. Jeho asistentom bol začiatkom deväťdesiatich rokov Ivan Mikloš. Pavol Vincúr sa podpísal na prelome rokov 1991 / 1992 na vzniku Katedry hospodárskej politiky Národohospodárske fakulty Ekonomickej univerzity, ktorú viedol až do tragickej udalosti od roku 1994. Formoval jej vedecký a výskumný profil.
Po zmene spoločenského systému rozvíjal niekoľko kľúčových tém: hospodárska politika, makroekonomické analýzy a prognostika. Bol posledným garantom doktorandského štúdia v odbore prognostika.
Pavol Vincúr po sebe zanechal bohatú publikačnú činnosť, niekoľko desiatok monografií, stoviek štúdií, organizáciu mnohých seminárov a konferencií. Ťažiskom jeho záujmu bola prognostika. Koho z nás by dnes nezaujímalo to čo bude zajtra. Profesor Vincúr vymedzil v monografii Úvod do prognostiky tri veľké skupiny prognóz - objektívne, založené na matematických a štatisticky formalizovaných postupoch, subjektívne - expertné alebo expertízne založené na znalostiach a intuícií odborníkov, systémové alebo komplexné a modelové. Pavol Vincúr sa venoval najmä metódam prognózovania, ktoré sú objektívne a využívajú časové rady ukazovateľov. Nevyhýbal sa ani subjektívnym metódam. "V období transformácie ekonomiky, keď musíme upustiť od väčšiny zaužívaných stereotypov, bude mať väčšina ekonomických procesov charakter procesov začínajúcich, kde by mohli nájsť väčšie uplatnenie subjektívne prognostické metódy. Subjektívne prognostické metódy je možné využiť vtedy, keď je predmet prognózy zadaný ako problém. Jeho analýza, obmedzujúce vplyvy prostredia sú ponechané na subjektívny úsudok odborníkov - jednotlivcov, ale prognostického tímu," napísal Pavol Vincúr.
Pavol Vincúr bol nielen aktívnym manažérom katedry, ktorú viedol, ale zastával mnohé významné funkcie vo vedeckých radách a akreditačných komisiách na Slovensku a v Českej republiky. Študentov a doktorandov oslovoval slovami fešák a fešanda.