Bratislava 10.06.2020 (Skolske.sk)
V severovýchodnej časti Podunajskej pahorkatiny v časti Žitavská pahorkatina, na strednom Požitaví, 20 km juhovýchodne od Nitry, leží mesto Vráble. V prvej písomnej zmienke z roku 1265 sa mesto Vráble spomína ako Verebel.
Mesto má bohatú históriu
V 13. storočí boli Vráble známym trhovým miestom. V tomto období obec patrila ostrihomskému arcibiskupstvu. Okolo polovice 16. storočia mali Vráble charakter zemepanského mestečka. Veľký význam nadobudlo mesto v čase protitureckých bojov, kedy bolo dôležitým oporným bodom. Hoci prvý nápor na mesto zo strany Turkov sa konal v roku 1530, až v roku 1624 sa rozhodlo o stavbe pevnosti na obranu mesta a okolia, známej ako Zemský hrad. V roku 1626 sa obrancom mesta podarilo mesto od Turkov obrániť, ale v roku 1653 pevnosť podľahla náporu tureckých vojsk.
V histórii mesta sa spomína viacero historických osobností, i keď niektorí tu pobývali krátku dobu, ako napr. Gabriel Bethlen, ktorý v roku 1620 tu rokoval s poslom Imrichom Liptaym a kapitánom Nitrianskeho hradu Mikášom Nadányim; vo februári 1705 vo Vrábľoch táboril a viedol rokovania František Rákoci II. a v októbri 1708 tu táboril generál Heister.
Vo Vrábľoch bola najstaršia poštová stanica v Tekovskej župe. V monografii Andrása Vályiho sa dočítame, že v mestečku bolo aj viacero kúrií, z ktorých najznámejšia bola kúria rodiny Boronkay, kde údajne jednu noc prenocoval aj cisár František Jozef I. na ceste z Bratislavy do Banskej Štiavnice.
V monografii Eleka Fényesa sa dočítame, že v okolí mestečka je úrodná pôda, kde sa pestuje kvalitná pšenica, oblasť je povestná chovom hovädzieho dobytka, víno je strednej kvality, stromov je tu málo.
Kostol so šikmou vežou
V meste sa zachovalo niekoľko významných historických stavieb, ku ktorým patrí rímskokatolícky kostol Preblahoslavenej Panny Márie z roku 1901. Farský kostol bol postavený na mieste pôvodného neskorogotického chrámu s finančnou podporou ostrihomského arcibiskupa Klaudiusa Vasaryho.
Zaujímavosťou kostola je jeho šikmá veža. Vrchol štíhlej kostolnej veže je mierne odklonený. Pôvodný odklon bolo jeden a pol metra. Pospevňujúcichrekonštrukčných prácach sa odlon veže zmenšil.
Tento kostol je okrem udivujúcej architektúry zaujímavý najmä tým, že sa na ňom prejavili chyby v projekte – časť stavby, ktorú zbudovali z materiálu získaného z predchádzajúceho chrámu sa ukázala byť slabinou, ktorá spôsobila, že sa kostolná veža začala nakláňať. V starých knihách mesta sa píše, že je odklonená od svojej osi o 150 cm, dnes je však jej odklon už menší. http://www.vypadni.sk/sk/farsky-kostol-vo-vrabloch