Študenti košickej Univerzity Pavla Jozefa Šafárika súčasťou medzinárodnej vedeckej štúdie
Výskumný tím FF UPJŠ skúma dopad pandémie koronavírusu na život, štúdium a mentálne zdravie vysokoškolákov. Prvé výsledky prinášajú zaujímavé zistenia.
Vedecký tím Katedry pedagogickej psychológie a psychológie zdravia Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (FF UPJŠ) informuje o prvých výsledkoch štúdie medzinárodného konzorcia, zameranej na dopad pandémie koronavírusu a ochorenia Covid-19 na život slovenských vysokoškolákov.
Medzinárodné výskumné konzorcium, do ktorého sa zapojili aj košickí psychológovia, združuje výskumné univerzitné tímy z 25 krajín sveta. Koordinujúcou inštitúciou štúdie COVID-19 Multi-country Student Well-being Study je University of Antwerp v Belgicku. Ako informuje dekanka FF UPJŠ a vedúca košického výskumného tímu prof. PhDr. Oľga Orosová, CSc., prvé výsledky prinášajú zaujímavé zistenia. Súčasťou skupiny výskumníkov FF UPJŠ sú aj psychológovia doc. PhDr. Beáta Gajdošová, PhD., a Mgr. Jozef Benka, PhD. et PhD. Do výskumu sa zapojilo 837 študentiek a študentov druhej najstaršej slovenskej klasickej univerzity – UPJŠ v Košiciach.
Obavy vysokoškolákov
„Vysokoškoláci zapojení do výskumnej štúdie udávali relatívne nízku úroveň obáv infikovania sa vírusom, ktorý vyvoláva ochorenie Covid-19, ako aj ťažkého priebehu ich prípadného ochorenia – zistili sme však rodové rozdiely, vysokoškoláčky totiž udávali vyššiu úroveň obáv.“ Naopak, zistenia košických vedcov poukázali na relatívne vysokú úroveň obáv vysokoškolákov vo vzťahu k možnému infikovaniu a ťažkému priebehu ochorenia Covid-19 u ľudí z ich blízkeho okolia. Zistené rodové rozdiely aj v tomto prípade potvrdili vyššiu úroveň obáv vysokoškoláčok.
„Relatívne vysoká úroveň obáv, vyššia v prípade vysokoškoláčok než vysokoškolákov, sa týkala aj skutočnosti, že lekári a nemocnice nebudú mať adekvátne zásoby zdravotníckeho materiálu, aby zvládli pandémiu ochorenia Covid-19,“ dodáva prof. O. Orosová a zároveň oceňuje, že účastníčky aj účastníci štúdie deklarovali vysokú úroveň disciplinovanosti v dodržiavaní opatrení vlády SR – zistené rodové rozdiely preukázali o niečo vyššiu úroveň disciplinovanosti vysokoškoláčok.
Sociálne dopady opatrení pandémie Covid-19
Na otázku Zostali ste viac či menej v kontakte s rodinou (fyzicky, online, kombinovane), odkedy boli zavedené prvé opatrenia súvisiace s ochorením Covid-19? odpovedalo 33,1 % opýtaných viac, 34,2 % volilo možnosť približne rovnako a 32,7 % účastníkov označilo možnosť menej. Aj v tomto ohľade boli zistené rodové rozdiely: najviac vysokoškolákov (40,3 %) udávalo nezmenený kontakt s rodinou v čase pandémie, avšak najvyššie percento vysokoškoláčok (36,3 %) uviedlo, že zostalo menej v kontakte so svojou rodinou.
Odlišné výsledky priniesli odpovede na otázku Zostali ste viac či menej v kontakte s priateľmi (fyzicky, online, kombinovane), odkedy boli zavedené prvé opatrenia súvisiace s ochorením Covid-19?. Až 75,1 % účastníkov uviedlo, že zostali menej v kontakte s priateľmi, pričom neboli zistené rodové rozdiely.
„Zaujímavé je tiež zistenie, že až 85,7 % opýtaných uviedlo – 79 % vysokoškolákov a 88,4 % vysokoškoláčok, že mali niekoho, s kým sa mohli porozprávať o akýchkoľvek intímnych a osobných otázkach počas pandémie. Aj tu boli zistené rodové rozdiely v prospech vysokoškoláčok,“ spresňuje profesorka O. Orosová.
Je teda možné zhrnúť, že slovenské vysokoškoláčky a vysokoškoláci pociťujú:
– relatívne nízku úroveň obáv o seba, avšak relatívne vysokú úroveň obáv vo vzťahu k ľuďom zo svojho blízkeho okolia z možného infikovania sa a ťažkého priebehu ochorenia Covid-19,
– relatívne vysokú úroveň obáv vo vzťahu k úrovni zdravotnej starostlivosti počas pandémie,
– vysokú úroveň disciplinovanosti vysokoškolákov v dodržiavaní opatrení vlády SR,
– sociálne nepriaznivé dopady opatrení vo vzťahu k priateľom,
– sociálne priaznivé dopady opatrení vo vzťahu ku kontaktom s rodinou udáva tretina oslovených, tretina vysokoškolákov udáva sociálne nepriaznivé dopady vo vzťahu ku kontaktom s rodinou,
– úľavu, že sa mohli porozprávať o akýchkoľvek intímnych a osobných veciach počas
pandémie.
„Aktuálne uvoľňujúce sa opatrenia vo vzťahu k ochoreniu Covid-19 sú vo veľkej miere možné
aj vďaka zodpovednosti a disciplinovanosti našej spoločnosti – vrátane vysokoškolákov, u
ktorých je možné predpokladať vysokú lokálnu, ale aj medzinárodnú mobilitu,“ akcentuje
dekanka FF UPJŠ v Košiciach prof. PhDr. Oľga Orosová, CSc.