Bánovce nad Bebravou 21.05.2020 (Skolske.sk)
V jednom novinovom článku som čítala: Všetci prítomní sa poďakovali policajtom za “mravenčiu prácu“, ktorú na prípade odviedli.
Vyjadrenie, že odviedli mravenčiu prácu, je chybné. Keď chceme povedať, že policajti pracovali usilovne ako mravce, správne povieme, že urobili mravčiu prácu.
Prečo je to tak?
Sloveso odviesť má tieto významy:
-vedením odpraviť, dopraviť na iné miesto: zaviesť, odviesť prváka do školy; odviesť psíka na retiazke; eskortovať (odviesť vojenskou strážou); expr.: odvliecť (obyčajne násilím); zastar. odšikovať, zašikovať statok na pašu,
-uznať za schopného vojenskej služby, zobrať, vziať na vojnu, hovor. odobrať: mládenca odviedli, vzali, odobrali na vojnu,
-odvábiť, odvrátiť, odviesť (pozornosť).
Výraz mravenčia je čechizmus, odvodený od českého slova mravenec. U nás má tento drobný živočích pomenovanie mravec. Od podstatného mena mravec tvoríme prídavné meno tak, že vypadne -e-, c sa zmení na č, pridáme príponu -í, - ia, -ie: mravčí, mravčia, mravčie. Preto usilovnú, vytrvalú, ale i drobnú prácu voláme mravčia práca.
A ak občas cítite štipkanie v rukách, nie je to mravenčenie, ale mravčenie.
Vráťme sa ešte k slovesu odviesť.
Poznáme aj sloveso viezť, odviezť, číta sa so -s-. Často sa stáva, že v písaní -s-, -z- v týchto slovách robíme chybu.
Chybu urobil aj autor článku, keď napísal: „Podľa údajov z GPS sa v tom čase nachádzalo pri hoteli aj prenajaté auto, v ktorom sa mali viesť podozriví z únosu.“ Správne mal napísať viezť.
Prečo?
Viezť, odviezť, doviezť má jediný význam:
-dopraviť (sa) vozidlom
Ako pomôcka na rozlíšenie týchto slov a ich predponových tvarov nám poslúžia tvary prítomného času:
viezť (vozidlom, voziť) - veziem, vezieš, vezú,
viesť (za ruku, vodiť)- vediem, vedieš, vedú.
Písanie -s-, -z- závisí od významu slova.
Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou