Stratila sa úcta. Kto ju nájde, nech ju rozdáva!
Nech ju rozdáva ľuďom! Mladým aj skôr narodeným.
Bánovce nad Bebravou 18.05.2020 (Skolske.sk)
Zvlášť sme im vyčlenili hodiny, kedy môžu nakupovať. Hovoríme, ako ich treba chrániť. Hovoríme, že si ich vážime. Hovoríme... Slová, slová, slová.
Aj ja patrím k tým skôr narodeným, preto som citlivejšia, keď sa hovorí o starších. Označenie starí ľudia sa mi nepáči. Zdá sa mi tvrdé a necitlivé. Ja radšej hovorím starší alebo skôr narodení, to bolí menej. Slovo senior mi znie cudzo.
Zastavila sa pri mne pani, ktorá tiež patrí do tejto vekovej kategórie. Hovorí mi: „Počula som, že píšete do novín. Napíšte, ako sme my starší na posmech mladým, ako im zavadziame. Akí sú neúctiví, bezcitní. Kedysi to tak nebolo. Bola som si urobiť malý nákup. Taký do jednej tašky. Viete, ja sa s mojím dôchodkom rozťahovať nemôžem. A mne nemá kto nakúpiť, deti sú ďaleko, susedia sa neponúknu a ja nechcem otravovať. Pred obchodom stojí pár školákov s cigaretou v ruke a s rúškom pod bradou. „A táto stará tu čo chce? Koľko je vlastne hodín? Nemá už po limite? Asi chce pokaziť Matovičovi štatistiku, ha-ha! Čo nesedí na r..i doma,“ takto sa nahlas rozprávali o mne. Strašne ma to zabolelo, ale nezmohla som sa ani na slovo.“
Ani ja. Povedala som jej len, že mi je to ľúto a že určite o tom napíšem.
Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou