Ema má mamu. Mama má milenca

Ilustračná snímka.

Bánovce nad Bebravou 16.05.2020 (Skolske.sk)

A mohli by sme pokračovať. Milenec má manželku. Manželka má...

Model tradičnej rodiny vyšiel z módy. Už sa nenosí.Alebo žeby sa za tie roky rokúce celkom zodral?Ako deravú ponožku odhadzujeme manželský sľub.Zahodíme za hlavu roky spolužitia, lebo veď načo, keď láska vyprchala. To nič.  Možno príde iná. Ak už neprišla. Prestávame rozmýšľať hlavou. Na zodpovednosť, pochopenie a pokoru v manželstve  kašleme. Stali sme sa najsebeckejší sebci, čo myslia len na seba. Zabudli sme, že máme aj deti. Deti, ktoré, až na malé výnimky, boli počaté z lásky. Predstavujeme im nový model. Ako zlí hospodári nepamätáme, že čo si do nich teraz zaštepíme, to prinesie o pár rokov úrodu. Nedobrú úrodu. Hlásime sa ku kresťanstvu, na steny vešiame kríže, ale čo Boh spojil, ľahkovážne rozdvojujeme. Rozbité rodiny stávajú sa vzorom pre deti, ktoré v nich vyrastajú. V akom modeli žijú, taký si osvoja. Prispôsobia sa, čo iné im ostáva? Veď sú to len deti. Sociológovia, psychológovia varujú. Takmer každé druhé manželstvo sa rozvádza.

Na jednej akcii som mala príležitosť počúvať dievčatá pri rozhovore. Zvlášť ma zaujalo rozprávanie dvoch z nich. Obidve majú sedemnásť, obidve bývajú v tej istej dedine. Vyrastajú v rozvedenej rodine, bez súrodencov.

E.
Naši sa stále hádali. Takto je to lepšie. Ja bývam s mamou a ocino odišiel k svojej mame. Je to len kúsok oproti, prebehnem pár krokov cez cestu a som tam. Každý deň chodím  za ním. S obidvoma mám výborný vzťah. Mne to takto celkom vyhovuje.
T.
Mama si našla priateľa, odišla od nás. Býva  spolu s ním v inej dedine. Ja som si mohla vybrať, s kým chcem žiť. Zostala som doma s ocinom. Takýto život mi neprekáža, už som si zvykla.

Tretiu slečnu som sama oslovila. Žije v usporiadanej, kresťansky založenej rodine. Má šestnásť rokov a je najstaršia z troch súrodencov.

N.
Ďakujem mojim rodičom za život a za pekné detstvo. Ja som šťastná, že žijeme všetci spolu. Aj naši sa občas pohádajú, myslím, že to sa stáva v každej rodine. Ale rýchlo sa vrátia do pohody. Keď raz budem mať rodinu, chcem, aby bola taká, ako je naša.

Tri rozličné deti, tri rozličné osudy. Koľko ich ako učitelia denne máme pred sebou? O koľkých vieme, čo práve prežívajú? Vieme, že mnohé prichádzajú do školy s trápeniami a slzami na krajíčku? A keď aj poznáme problémy, s ktorými žijú, ako to vo svojej práci zohľadníme? Dá sa to vôbec? Priveľa otázok. Priveľa ťažkých otázok na to, aby sme vedeli odpovedať.

​​​​​​​Detská duša je ľahko zraniteľná. Ak by sme hovorili, že rozvod nezraňuje, klamali by sme. Každá rana bolí.No rana od vlastného rodiča, tá bolí najviac.  Ťažko sa hojí a zostávajú po nej jazvy.
 
Príspevok bol publikovaný v časopise Rodina a škola 
 
 
Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou