RECENZIA
Kráľ amerického undegroundu, režisér Jim Jarmusch, nám vo svojom filme predstavuje jeho silnú pečať- divnosť. Tento staručký režisér nesklamal ani na staré kolená a priniesol snímok, ktorý opäť prekvapil, no je stále dokonale „Jarmuschovský“. Film Prežijú len milenci je kultový, zvláštny, originálny a úplne iný ako dnešná produkcia, čo mnohých iste zaujme. Čo sa týka deja, je veľmi jednoduchý, čo je dôvod, prečo sa názory na film líšia. Niektorí ho doslova zbožňujú a druhí ho považujú za nudný. Musí byť jednoducho „vaša šálka kávy“.
Jarmusch si zobral ako predlohu, v dnešných časoch veľmi ohranú, tému upírskych milencov, no na rozdiel od vylepšenej verzie upírov vegetariánov, ktorým sa trblieta koža (Twilight), sa opäť vracia k prvotnej, nie tak príťažlivej podobe upírov, ktorá ale tento krát vyznieva, paradoxne, neuveriteľne ľudsky. Predstavuje nám upírov, ktorí sú desivo reálni, spia cez deň, dajú sa zabiť dreveným kolom do srdca a živia sa výlučne ľudskou krvou. Tú už nezískavajú priamo od ľudí, ale cez nemocnicu. Ikonický pár milencov je spolu už po stáročia, pokojne sledujúc históriu z pozadia, ponorený v letargii a únave, plynúcej z ich večnosti.
Adam je utiahnutý, depresívny umelec, ktorý sa skrýva vo vyľudnenom Detroite, symbolom veľkého pádu americkej ekonomiky. Počas veľkej krízy sa odtiaľ vysťahovalo vyše 60% obyvateľstva, zíva prázdnotou a oprávnene nosí nálepku „mesto duchov“. Tu, v polorozpadnutom dome, sa skrýva pred svojimi fanúšikmi, skladá hudbu a upadá do čoraz hlbšej depresie, spôsobenej ľuďmi, ktorých symbolicky volá „zombies“. Jeho stáročné videnie sveta je poznačené prežitím veľkých udalostí v histórii ľudstva (niektoré z nich dokonca aj sám ovplyvnil, konajúc z úzadia) a sledovaním postupného, ale istého pádu človeka kvôli jeho hlúposti. To, ako sa ľudia chovajú k planéte, k sebe navzájom a ich nelogické konanie ho privádza do zúfalstva a rozhoduje sa pre samovraždu.
Jeho večná družka Eva je jeho presný opak- žije v južanskom meste Tangene, ponára sa do literatúry, fascinovane pozoruje ľudí a voľné chvíle trávi rozprávaním sa s Christopherom Marloweom. Ak ste práve zdvihli obočie, niet sa čo čudovať. Film je plný jemných a vtipných narážok na rôzne historické osobnosti, aká je história, ktorú si hovoria ľudia medzi sebou a ako ju vidia upíry - ktorí pri tom všetkom boli a majú informácie z prvej ruky.
Obaja milenci žijú oddelene, z dôvodu nijakej potreby byť nevyhnutne spolu, pretože ich neťaží čas a istota ich citu je nespochybniteľná. Preto každý žije tam, kde je mu príjemne a teší ho prostredie.
Eva pricestuje za Adamom pre jeho samovražedné sklony a ich spolunažívanie je veľmi pokojné, plynulé a pomalé, no veľmi intenzívne- nevyhnutnosť existencie toho druhého visí ťažko vo vzduchu a vytvára hustú atmosféru jedného telesa, ktoré sa skladá z dvoch častí a nemožno ich oddeliť.
Krátke úniky z reality im poskytujú malé dávky krvi, ktorú je ale čoraz ťažšie zohnať, pretože ľudia sú viac a viac „kontaminovaní“ látkami, ktoré si dávajú do tela. Navodzuje to takmer narkomanskú atmosféru života na okraji spoločnosti, kde jediným potešením je droga (v ich prípade krv), ktorej je však málo.
Ich stály a pokojný domov naruší príchod Evinej mladšej sestry Avy, ktorá je rebelantská, nenásytná a nerešpektuje pravidlá. Prinesie so sebou problémy, ktoré budú musieť po nej upratať.
Ak však konečne cítite nejakú akciu, nenechajte sa oklamať. Keď bol Jarmusch požiadaný, aby pridal do filmu viac akcie, okamžite vymazal aj tú trochu, ktorá tam bola. Určite sa pýtate- nie je tam akcia, ani nijaký dej, čo je na tom také zvláštne? Odpoveďou je- hudba.
Za hudbu dostal tento film ocenenie Zlatej palmy za najlepší soundtrack a niet sa čo čudovať. Hudba je ťažká, intenzívna, undergroundová a výborne podčiarkuje situácie, kedy je ich najvýraznejšou črtou a hlavným vyjadrovacím prostriedkom, keď vysvetľuje atmosféru namiesto postáv a dialógov. Je hlasná a nedá sa „prepočuť“, nie je v pozadí ako v mainstreamovej tvorbe, je priamou súčasťou filmu, ak nie jeho najvýraznejšou črtou. Je rôznorodá a veľmi originálna, líšiaca sa v každej situácii.
Ďalšia vec, ktorú treba spomenúť, sú herecké výkony. V hlavných rolách si zahrali Tilda Swinton (Narnia- lev, šatník a čarodejnica) a Tom Hiddleston (Avengers). Výber postáv bol veľmi trefný a uveriteľný. Ich prirodzené výrazy veľmi dobre zapadli do rolí a často krát film visel len na nich.
V neposlednom rade treba spomenúť kameru, ktorá nám ponúka nádherné, niekedy takmer až snové zábery, nezvyčajne sa hrajúca s uhlom a zorným poľom.
Výsledkom je celovečerný, kultový, undergroundový film, hodiaci sa pre daždivý večer s čajom v ruke a štósom starých kníh na stole. Ťažký a intenzívny pocit po jeho pozretí pretrváva a provokuje k úvahám o zmysle života a ľudstva, ktoré zrejme naozaj prežijú len milenci.
Ak máte chuť na niečo absolútne odlišné, s nádychom postapokalyptickej depresie, nebudete ľutovať. Určite stojí za pozretie.
Link ku traileru:
https://www.youtube.com/watch?v=pkeWhokaPPs
Zdroj obrázka :
https://www.imdb.com/title/tt1714915/mediaviewer/rm317576960