Bratislava 12.05.2020 (Skolske.sk)
James McGill Buchanan (1919 – 2013) bol americký ekonóm, známy predovšetkým svojou prácou na teórii verejnej voľby, za ktorú získal v roku 1986 Cenu Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Dostal ju „za štúdium zmluvných a ústavných základov teórie ekonomického a politického rozhodovania.“ Je jedným zo zakladateľov školy novej politickej ekonómie.
Buchanan vo svojich prácach zdôraznil, že verejný poriadok sa nemôže považovať za distribúciu, ale je definíciou výberu pravidiel, podľa ktorých sa takáto distribúcia vykonáva. Buchanan významne prispel k obnove politickej ekonómie ako predmetu vedeckého výskumu. Buchananova práca bola často vnímaná ako kľúčový príklad takzvaného „ekonomického imperializmu“, čo je invázia ekonómov do predmetov iných vied. Buchanan urobil oveľa viac, než len predstavil etické, právne, politické a sociálne myslenie do ekonómie. Pre pochopenie Buchananovho systému myslenia je rozhodujúce rozlíšenie medzi súčasnou politikou a strategickou politikou. Súčasná politika sa zameriava na pravidlá hry, zatiaľ čo strategická politika sa zameriava na stratégiu, ktorú hráči dodržiavajú pri prijímaní pravidiel hry. Otázky dobrých pravidiel hry sú doménou sociálnej filozofie, zatiaľ čo otázky stratégie prijaté hráčmi sú doménou ekonomickej vedy. Oblasť, ktorá sa vytvára medzi pravidlami, čo je predmetom sociálnej filozofie, a stratégiou, čím sa zaoberá ekonomická veda, formuje to, čo Buchanana nazýva konštitučnou politickou ekonómiou.
V súlade s Buchananom je etika ústavnosti kľúčovou otázkou ústavného poriadku, ktorý „možno nazvať idealizovaným Kantovým svetom“, kde „jednotlivec“, ktorý je zodpovedný za poriadok spolu so všetkými svojimi spoluobčanmi, je založený na morálnom zákone ako hlavnom pravidle správania“.
Buchanan odmietol akýkoľvek základný koncept, ktorý tvrdí, že štát je intelektuálne nadradený svojim občanom. Táto filozofická pozícia je základom ústavnej ekonomiky. Buchanan tvrdil, že každá ústava bola vytvorená na ochranu záujmov niekoľkých generácií vrátane nasledujúcich generácií. Ústava preto musí vyvážiť záujmy štátu, spoločnosti a jednotlivca.