Bratislava 06.05.2020 (Skolske.sk)

Obojživelníky patria medzi najohrozenejšie druhy živočíchov. Stav ich ohrozenosti je alarmujúci nielen u nás, ale aj v celosvetovom meradle. Ich masový úhyn registrujeme najmä na dopravných komunikáciách v obdobiach migračných ťahov. Veľa žiab však zahynie aj kvôli mravcom – požieračom. Na Sigorde, neďaleko Prešova, sa každoročne schádza množstvo dobrovoľníkov, ktorí žabkám počas migrácie pomáhajú.

Spomaľte, prosím!

​​​​​​​Bezohľadní vodiči sú najčastejšou príčinou úhynu žiab. Pre väčšinu obojživelníkov je charakteristická tzv. vernosť miestu, kde sa vyvinuli z vajíčka. Preto sa na týchto miestach rozmnožujú. Často však musia prechádzať aj cez frekventované cestné úseky, čo býva kameňom úrazu. Vodičov na Sigorde na spomalenie v kilometrovom úseku upozorňujú aj značky pri ceste. Hlavný koordinátor ťahu obojživelníkov Ondrej Sabolčík, ktorý získal aj ocenenie Srdce na dlani za dobrovoľníctvo ako koordinátor roka v Prešovskom kraji, hovorí, že povedomie u vodičov však z roka na rok narastá, z čoho sa veľmi teší. „Vodiči spomalia, prípadne zastavia, kým žabku nezdvihneme z cesty. Samozrejme, sú aj výnimky, ktoré sa nájdu vždy. Čím menej bude arogantných a sebeckých vodičov, tým lepšie a najmä bezpečnejšie to bude pre nás aj pre žabky,“ uvádza.

Stavanie zábran

Dobrovoľníci na Sigorde začínajú pracovať na záchrane obojživelníkov ešte predtým, ako sa jarná migrácia začne. Stavanie dostatočne dlhých zábran pri cestách je kľúčovým bodom k úspešnej migrácii. Zábrany z drevených dosiek a fólií prišlo tento rok stavať viac ako 20 dobrovoľníkov. Hlavný koordinátor je rád, že túto sezónu sa im podarilo natiahnuť zábrany na ešte dlhší úsek. „Z roka na rok sme precíznejší a to je super“, hovorí. Žaby pri tiahnutí z lesa ostávajú za zábranami. Tam však nemôžu ostať dlhšie ako niekoľko hodín. Potom ich dobrovoľníci musia prenášať k vodnej ploche.

Hlavný a spätný ťah

Doba migrácie je premenlivá, závisí od vývoja počasia. Pre žaby sú ideálnym časom na tiahnutie vlhké, upršané dni. Nesmie byť však zima. Prvý tohtoročný ťah žiab zaznamenali na Sigorde 19. marca, teda v posledný deň stavby zábran. Vonku bolo 10 stupňov, žiadne zrážky. V tento deň dobrovoľníci preniesli 50 kusov. Počas hlavného ťahu sa žaby presúvajú z lesa smerom k vode, kvôli rozmnožovaniu. Pri takzvanom spätnom ťahu je reč o žabách, ktoré sa z vody vracajú naspäť do lesa. Čas, keď sa hlavný a spätný ťah mieša, je pre zberačov najťažší. Najsilnejší obojstranný ťah bol v tomto roku 13. apríla, čiže na Veľkonočný pondelok. Dobrovoľníkom, ktorí mali situáciu sťaženú aj nariadeniami krízového štábu z dôvodu pandémie COVID-19, sa podarilo v tento deň preniesť až 2 302 žiab. Pre žaby bolo ideálne počasie na tiahnutie. Slnečno, 7 – 19 stupňov Celzia a o 18. hodine aj búrka, po ktorej sa teplota znížila na 11 stupňov.

Celkovo preniesli túto jar na Sigorde už 7 800 ropúch a skokanov. Miera úmrtnosti dosiahla dve percentá, počas spätného ťahu 3,7 percenta. Kritická hranica úmrtnosti je 25 percent. Minulý rok dobrovoľníci preniesli 7 165 obojživelníkov, pričom takmer 6-tisíc ropúch tiahlo len v priebehu piatich aprílových dní. Úmrtnosť dosiahla šesť percent. Najviac prenesených obojživelníkov eviduje Sigord v roku 2018. Dokopy ich vtedy bolo 7 863. Najvyskytovanejším obojživelníkom bola ropucha, ale našlo sa aj 24 skokanov a 16 mlokov.

Práca dobrovoľníkov teda má výsledky. Zberači svoju úlohu zvládli aj túto sezónu, napriek nepriaznivej situácii spôsobenej pandémiou.

Skúsenosti zberačov

To, že pomáhanie žabkám môže byť aj dobrá psychohygiena pre dobrovoľníkov, potvrdili mnohí. „O migrácií žiab som sa dozvedela už na mojej strednej škole. Tam nás oslovil náš skvelý učiteľ geografie, pán Sabolčík. Ja a môj spolužiak Martin sme ani sekundu neváhali,“ , opisuje dobrovoľníčka Laura Priesterová. „Najskôr sme museli pochopiť, ako ťah funguje a tak sa odvážiť chytiť žabu do vlastných rúk. A verte, že to nebolo nič ľahké. Myslím, že je to moja najlepšia skúsenosť s prírodou. Uvedomili sme si, akú má silu a ako veľmi je pre nás dôležitá. Každá zachránená žaba nám dodávala akýsi pocit šťastia a hrdinstva. Môžem len povedať, že migrácia žiab mi doslova zmenila život a to aj preto, že mi ukázala moju terajšiu lásku – spolužiaka Martina,“ načrtla.

​​​​​​​„Od malička mám veľmi rada prírodu a zvieratá a preto ma hneď nadchlo, že môžem pomôcť. Je to skvelá a potrebná aktivita, kvôli udržaniu populácie. Veľa mladých ľudí a najmä detí sa vďaka zbieraniu žiab o nich aj čo to naučí,“ povedala ďalšia z dobrovoľníčok Michaela Maňkošová.

​​​​​​​„V posledných rokoch som si začala čoraz viac uvedomovať, ako veľa prírode berieme. Preto ma veľmi potešila iniciatíva pána Sabolčíka pomôcť žabkám pri ich ceste k nádrži. Zúčastnila som sa vôbec prvej brigády stavania zábran a prenášania žabiek. Takto sa stali žabky súčasťou našej rodiny. Časom sa k nám pridávalo čoraz viac kamarátov. Táto aktivita mi robí veľkú radosť,“ doplnila Daniella Jenčová.

Pomôcť žabám na Sigorde môže každý. Či už svojou ohľaduplnosťou na cestách, alebo priamo prenášaním obojživelníkov počas ich migračných ťahov.