Cesta na Oxford
Oxford patrí medzi svetovú špičku medzi univerzitami. Mnoho študentov stredných škôl túži po štúdiu práve v takejto škole. Nemožné? Adamovi Sikorjákovi z Cirkevného gymnázia sv. Mikuláša v Starej Ľubovni sa to podarilo...
... a v University of Oxford bude od budúceho roka študovať chémiu.
Prinášame inšpiratívny rozhovor, v ktorom Adam hovorí o svojej ceste na jednu z najprestížnejších svetových univerzít.
Kedy a prečo si sa rozhodol študovať chémiu. Kto ovplyvnil tvoje rozhodnutie?
Svoj vzťah k chémii som si začal budovať až v prvom ročníku na strednej škole, a to hlavne preto, aby som sa ako-tak vyrovnal maturantom, ktorí sa pripravovali na prijímacie skúšky na medicínu. S návrhom zúčastniť sa na chemickej olympiáde som súhlasil, dokonca som sa podujal zapojiť sa aj vyššej kategórie. Takto to pokračovalo aj v ďalších ročníkoch a na letnom sústredení chemikov, ktoré bolo čiastočne aj súťažou, som zabodoval a vyhral prvé miesto. Práve vďaka tomuto som sa odvážil napísať e-mail na Katedru organickej chémie Univerzity Komenského v Bratislave, kde som si dohodol prvú stáž. Tým sa to však neskončilo... Keďže chémia je veda so širokým zameraním, tak som sa rozhodol vyskúšať aj iné oblasti chémie, ktoré som považoval za lákavé (aj stále aj považujem ☺). Bola to jadrová chémia, kde som mal možnosť skúmať vzorky z okolia neslávne známej Černobyľskej jadrovej elektrárne; a oblasť chemického inžinierstva na Vysokej škole chemických technológií v Prahe, kde som nazrel do úplne iného súdka a riešil otázku umelého života, ktorá je jednou z otázok trápiacich dnešných vedcov. Určite sa vám zdá, že to bolo príliš veľa chémie...a máte úplnú pravdu. Nie je všetko vždy ružové a aj počas môjho štúdia prišli slabé chvíle, kedy som chcel s chémiou prestať a ísť študovať niečo úplne iné (lákala ma napríklad britská a americká literatúra). Nebyť veľkej podpory, opory a dôvery niektorých mojich pedagógov, neviem, ako by to bolo dopadlo.
Pre štúdium v zahraničí si bol rozhodnutý určite skôr. Kedy si sa rozhodol pre Oxford? Pre jednu z najprestížnejších univerzít sveta? Čo ťa k tomu viedlo?
Čo sa týka zahraničia, tak až do októbra minulého roka som bol rozhodnutý pre štúdium v Prahe, a to v odbore forenzná analýza, ktorý okrem chémie zahŕňa aj biológiu, právo a kriminalistiku, čo ho robí zaujímavejším, ale zároveň aj náročnejším. A teraz k Veľkej Británii. Prihlášky na vysoké školy vo Veľkej Británii som sa rozhodol podať aj na základe priateľstva, ktoré vzišlo zo spolupráce s LEAF Academy. Po nepriamom a podvedomom presviedčaní som sa nakoniec tesne pred deadlinom rozhodol podať prihlášku na vysoké školy vo Veľkej Británii – nehovorím o Anglicku, pretože jednu prihlášku som si dal aj do Škótska. Podobne ako majú niektoré vysoké školy na Slovensku rovnaké platformy, kde si môžu študenti podať prihlášku, tak aj vo Veľkej Británii existuje platforma s názvom UCAS (Univeristies and Colleges Admissions Service), kde si študent môže podať 5 prihlášok na vysoké školy, pričom cena je v porovnaní s poplatkom za prihlášku na vysoké školy u nás smiešna – 25 libier za všetkých 5 škôl dokopy. Tri z mojich prihlášok putovali do centra Anglicka, a to samotného Londýna na: King’s College – odbor Chémia a dve na Imperial College London – odbory Chémia s výskumom v zahraničí a Chémia so španielčinou pre vedu. Ako som už spomínal, jednu prihlášku som si podal do hlavného mesta Škótska – University of Edinburgh – znova odbor Chémia. Ostávala mi ešte posledná možnosť a keďže som tam videl aj možnosť Oxford, tak som si povedal, že za pokus aj tak nič nedám a následne som si poslednú prihlášku „šupol“ aj tam. Bolo už len treba vybrať správnu College, keďže Oxford pozostáva z viac ako tridsiatich a ja som sa rozhodol pre St John’s College.
Čo obnášalo prijímacie konanie? Čo všetko si musel podstúpiť?
Pfu, aby som sa vôbec dostal k prijímaciemu konaniu, musel som odoslať prihlášku, čo nebolo a nie je také jednoduché ako na väčšine škôl na Slovensku. Súčasťou prihlášky je aj personal statement, list, ktorý som musel o sebe napísať a v ňom na jednej strane popísať svoje úspechy, záľuby, zručnosti, vlastnosti a prečo by toto mala byť škola, kde by som chcel študovať. To však nebolo všetko – podobný list musel byť napísaný aj školou, ktorý ma mal opísať. S touto prosbou som oslovil pani profesorku Semanovú a aj napriek časovej tiesni a nočným hodinám sme to zvládli a prihlášku sme odoslali zopár hodín pred deadlinom, ktorý sme stihli len tak-tak. Okrem toho, na každú jednu školu je potrebný certifikát z anglického jazyka aspoň na vyššej úrovni C1, na ktorý som sa zhodou náhod prihlásil už v septembri. Moje prvé štyri voľby by boli hotové, avšak na Oxford sa požadoval aj TSA1 (Thinking Skills Assessment) test, na ktorý bol deadline v rovnaký deň a dal sa absolvovať v Košiciach (termín bol o dva týždne). Tento test pozostáva z dvoch častí, pričom prvá je zameraná na kritické myslenie a psychológiu a druhá na logické myslenie, hlavne matematiku. Test som úspešne absolvoval. Na základe môjho listu a listu pani profesorky Semanovej ma pozvali na Oxford na pohovor. Pohovor sa konal od 15. do 19. decembra 2019. Všetko bolo neskutočne natesno a som rád, že to vyšlo ako malo. Medzitým mi už prišla aj odpoveď z King’s College, kde ma prijali.
Ako prebiehali samotné prijímacie pohovory?
Čo sa týka samotného pohovoru, tak ten bol dosť stresujúci. Pozostával z troch dvadsaťminútových pohovorov, pričom každý z nich bol zameraný na inú oblasť chémie. Prvý bol z anorganickej chémie a jednou z hlavných tém bolo globálne otepľovanie. Druhý bol z organickej chémie, kde sa cítim najviac doma. Bol zároveň aj najťažší, ale mal som z neho úžasný pocit, keďže som vedel všetko, dokonca aj tie posledné a najťažšie otázky. A tretí pohovor bol z fyzikálnej chémie, respektíve matematika bola hlavnou témou a výpočty odhadom a z hlavy boli toho súčasťou (Takže päťročné prízvukovanie pani profesorky Rúrovej - našej matematikárky - sa ukázalo ako pravdivé a radím vám – všetci, ktorí chcete niečo s matematikou – kalkulačky používajte čo najmenej). Všetky tri pohovory sa začínali ľahkými otázkami a cieľom skúšajúcich bolo dostať sa so študentom za tých 20 minút čo najďalej. Pohovory sa skončili a ja som sa mal pobrať domov, avšak rozhodol som sa zažiť aj vianočnú atmosféru v Londýne, kde som zostal až do 23. decembra a navštívil najznámejšie pamiatky, taktiež aj vianočný zábavný park Hyde Park Winter Wonderland a zakončil som to muzikálovým predstavením Leví kráľ.
Aké si mal dojmy z prijímačiek v historickom prostredí starobylej a slávnej univerzity?
Pravdupovediac, bol som v neskutočnom strese, pretože to bola moja premiéra v Anglicku. Musel som zvládnuť všetko sám, pretože tam nemám nikoho blízkeho a bolo potrebné myslieť na všetko – od leteniek, autobusov, prestupov, dopravy, ale ak si človek všetko dobre naplánuje, nie je sa v podstate čoho báť. Ubytovanie a strava boli zabezpečené univerzitou, a to priamo v škole, v internáte, kde počas roka bývajú študenti. Čo sa týka stravy, a týmto sa zároveň ospravedlňujem svojej mamke, tak tá bola neskutočná. Od praženíc, fazúľ, klobás, džemov a plno iných jedál na raňajky, cez žraloka, tresku či lososa na obed, mimochodom nechýbali dezerty. Čo sa týka budov a architektúry, tak aj keď to možno nie je najkrajšia College v Oxforde (mrknite na Magdalen College), históriu teda dýcha poriadne, keďže bola založená v roku 1555. Rôzne umelecké štýly, upravené trávniky a dokonca aj pavučiny prispievajú k neuveriteľnému pocitu, aký vo mne škola vyvolala. A k tomu to najlepšie – celé to bolo obohatené o vianočnú atmosféru a výzdobu, keďže to bolo tesne pred sviatkami.
Ozvali sa ti aj ďalšie univerzity, na ktoré si si podal prihlášky?
Začiatkom januára ma pozvali aj na pohovor na Imperial College London, kde som si dal dve prihlášky. Takže ešte stále bez výsledkov z Univerzity v Oxforde som pozvanie na pohovor prijal. Medzitým mi však už spomínané výsledky prišli a na moje neuverenie ma prijali na jednu z pätice najlepších univerzít na svete. (V aktuálnych rebríčkoch štvrtú.) Odvolať pozvanie do Londýna som však už nemohol (a popravde ani nechcel), a tak som sa zúčastnil na ďalšom pohovore, kde som musel aj preukázať svoje znalosti španielčiny aspoň na úrovni B2, čo sa mi pravdepodobne podarilo, keďže aj z tejto univerzity (z oboch odborov) mi prišla kladná odpoveď. Pocit, že ma prijali na 5 univerzít z 5 je možno ešte lepší ako samotné prijatie na Univerzitu v Oxforde. A keďže Imperial College London môže v niektorých veciach konkurovať Oxfordu, bolo pre mňa ťažké spraviť rozhodnutie. Využil som konkurenciu týchto univerzít a takpovediac si vybavil a vybojoval odbor na Oxforde, ktorý Oxford síce neponúkal, ale lákal ma na Imperial College London, a to odbor Chémia so španielčinou pre vedu. Takže okrem študovania chémie budem rozvíjať aj svoje jazykové zručnosti a po skončení štúdia by som mal byť schopný komunikovať na akademickej úrovni v 3 rôznych jazykoch.
Je to skvelý úspech! Sme na teba hrdí! Skús povedať, čím prispelo Cirkevné gymnázium sv. Mikuláša v Starej Ľubovni k tvojmu úspechu, tvojej ceste na Oxford?
Každý to vraví, ale ja si to stále neuvedomujem. Ale ďakujem. Fúúúha, kde začať. Za čo som škole veľmi vďačný, je bilingválny odbor a angličtina. Nebyť našich angličtinárov, tak by som pravdepodobne nemal takú úroveň angličtiny, akú mám, čo sa ukázalo aj na výsledkoch z certifikátu, ktorý som si spravil. Tiež som vďačný za všetkých pedagógov, ktorí ma učili, za ich vedomosti, ktoré do mňa vštepovali, ale hlavne tým, s ktorými som si vytvoril hlbší vzťah a pomáhali mi a radili aj po osobnostnej stránke mimo školy – mená nie sú dôležité, dôležité je to, že to nie sú len učitelia, ale v istej miere vedia byť aj dobrými radcami a priateľmi. Pedagógovia ma viedli aj k samoštúdiu nad rámec povinností. Nech by učitelia akokoľvek chceli a akokoľvek do mňa vštepovali svoje vedomosti, ak by som sa nerozvíjal aj sám vo svojom voľnom čase, aj za hranice učebných osnov, nepodarilo by sa mi to. Suma sumárum, kolektív ľudí, ktorý je v našom gymnáziu, je kolektív, ktorý by som nikdy nevymenil a do konca svojho života budem spomínať na krásne chvíle, ktoré som tu prežil a taktiež spomínať aj na tie zlé, ktoré ma ešte viac prinútili na sebe makať.
Čo by si odkázal svojim mladším spolužiakom? Nemyslíme tým, ako sa majú dostať na Oxford, ale ako má byť študent byť úspešný.
Pracujte na sebe, pracujte na sebe najviac, ako sa dá. Rozvíjajte sa v rôznych oblastiach života, veď preto ste prišli na gymnázium. Rozvrhnite si správne čas a určte si priority – ak viete, že cesta vzdelania je pre vás to dôležité, vedzte, že budete musieť veľa obetovať, vrátane rodiny či priateľov. Bez obety človek nedosiahne v živote nič. Majte taktiež otvorené mysle, nesúďte ľudí, lebo ani jeden z nás na to nemá právo. A nebojte sa prejaviť svoju jedinečnosť.
Adam, blahoželáme a prajeme veľa úspechov!
