Dramatický život Petra Karvaša bol aj predlohou jeho diel
Pre svoj židovský pôvod sa dostal počas vojny do pracovného tábora odkiaľ unikol za pomoci priateľov.
Banská Bystrica/Bratislava 25. apríla (TASR) - Peter Karvaš patrí medzi popredných slovenských prozaikov, dramatikov a divadelných teoretikov. V modernej slovenskej dráme nastoľoval závažné morálne a spoločenské problémy. Ako prozaik prichádzal s historickými témami, ktorými žila slovenská spoločnosť od 50. rokov 20. storočia. V sobotu 25. apríla si pripomíname sté výročie od jeho narodenia.
Počas vojnového Slovenského štátu bol internovaný do pracovného tábora a po roku 1968 zase potrestaný zákazom publikovať za svoj odmietavý postoj k vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Dramatický život Petra Karvaša sa premietol aj do jeho diel.
Peter Karvaš sa narodil 25. apríla 1920 v Banskej Bystrici v rodine lekára. Jeho starý otec bol maliar Dominik Skutecký. Najskôr študoval na pražskej technike, po vzniku vojnovej Slovenskej republiky sa vrátil na Slovensko, štúdium na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave (dnešná Univerzita Komenského) však dokončil až po druhej svetovej vojne.
Pre svoj židovský pôvod sa dostal počas vojny do pracovného tábora odkiaľ unikol za pomoci priateľov. Jeho rodičov popravili Nemci v januári 1945 vo vápenke v Nemeckej.
Slovenské národné povstanie (SNP) ho zastihlo v Martine v Matici slovenskej, kde pracoval v tlačiarni Neografia. Stal sa komentátorom a hlásateľom banskobystrického Slobodného slovenského vysielača i partizánom. Povstalecké zážitky výrazne ovplyvnili jeho prozaickú a dramatickú tvorbu.
Po druhej svetovej vojne pôsobil ako dramaturg Slovenského národného divadla (SND), Novej scény a Československého rozhlasu v Bratislave, ale v rokoch 1949-50 aj ako kultúrny atašé na československom veľvyslanectve v Bukurešti a neskôr na Povereníctve školstva, vied a umení. V rokoch 1968-1974 prednášal na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave divadelnú vedu.
Pre svoj odmietavý postoj k vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa ho v roku 1969 vylúčili z Komunistickej strany Československa (KSČ), ktorej členom bol od roku 1945 a v rokoch 1966-1969 pôsobil v Ústrednom výbore KSČ. Počas normalizácie musel odísť aj z VŠMU a oficiálne sa mohol venovať iba vedeckej činnosti vo Výskumnom ústave kultúry. V roku 1980 odišiel do dôchodku.
Peter Karvaš bol literárne činný od roku 1937. Prvé diela publikoval v českom Studentskom časopise, vo Svojeti a Mladej kultúre. Najmä počas vojny publikoval pod viacerými pseudonymami, prvá kniha mu vyšla až po skončení vojny (súbor reportáží a čŕt Most, 1945). Pre nové vydania svoje práce často upravoval. Tak sa stalo, že niektoré jeho diela existujú vo viacerých textových variantoch.
Z jeho rozsiahleho diela sú známe napríklad humoristicko-satirické poviedkové knihy Čert nespí (1954), Čertovo kopýtko (1957) či Humoresky a iné kratochvíle (1984). Je autorom povstaleckého románu Noc v mojom meste (1979) či novely V hniezde (1981).
Ťažisko jeho tvorby však tvorili rozhlasové a divadelné hry ako napríklad Hanibal pred bránami (1943), Polnočná omša (1959), Antigona a tí druhí (1962), Jazva (1963), Absolútny zákaz (1969) a Súkromná oslava (1986).
Ďalšou oblasťou tvorivých záujmov Petra Karvaša bola divadelná veda. Na témy teórie drámy napísal viacero štúdií (Úvod do základných problémov divadla, Zamyšlení nad dramatem, Zamyšlení nad dramaturgií, Priestory v divadle a divadlo v priestore a iné). Závažné sú aj jeho teoretické práce o rozhlase a televízii, najmä diela Kapitolky o rozhlase (1948), Umenie drámy a fenomén televízie (1985), Rozhlasové umenie v epoche televízie (1992).
Karvašove hry sa uvádzali nielen na československých javiskách. Pre zákaz publikovať po roku 1968 sa ako dramatik vrátil na divadelnú scénu až po roku 1989.
Peter Karvaš zomrel 28. novembra 1999 v Bratislave vo veku 79 rokov.