Učíme sa doma: Kikirikí, šibi-ryby, cingi-lingi, cupi-lupi, cupy-lupy
Viem, že je po Veľkej noci, aj že šibi-ryby bolo teraz pomenej, ale vieme, ako sa píšu zvukomalebné citoslovcia?
Bánovce nad Bebravou 25.04.2020 (Skolske.sk)
Zvukomalebné citoslovcia, alebo ináč onomatopoje, napodobňujú prírodné zvuky. Aj po tvrdých spoluhláskach píšeme v nich a slovách od nich odvodených mäkké i: kikirikí, ki-ki-ri-kí, chichichi, chi-chi-chi, hííí, hi-hi-hi, mi-hi-hi, tik-tak, tikať (hodiny tikajú, čítame tvrdo), kikiríkať, chichotať sa, híkať, kikiríkanie, chichotanie. Ale: tykať niekomu – hovoriť mu ty.
Niektoré onopatopoje pociťujeme aj ako množné číslo podstatných mien, preto ich môžeme písať dvojako: s mäkkým i, napríklad: cupi-lupi, cupi-dupi, cingi-lingi, ale aj s tvrdým y: cupy-lupy, cupy-dupy (ale cupitať, cupinôžka) tak, ako píšeme haky-baky, čáry-máry, tresky-plesky – tie však píšeme iba s -y. V Morfológii slovenského jazyka nájdeme aj podobu cingy-lingy, Príručka slovenského pravopisu pre školy uvádza len cingi-lingi.
Pozrime sa aj na veľkonočnú riekanku šibi-ryby so zvukomalebným citoslovcom šibi. Slovo ryby nenapodobňuje žiadny zvuk, je tu použité len ako rým, preto ho píšeme ako podstatné meno.
Onomatopoje píšeme so spojovníkom: ki-ki-ri-kí alebo spolu: kikirikí. Zmeravené tvary citosloviec píšeme vždy spolu: prepánajána, panebože, kristepane, bohuchovaj, preboha.
Písanie čiarky
Ak citoslovce nie je vetným členom, vyčleňujeme ho čiarkou mimo vety: Jaj, bedákala celá ubolená. Žblnk, žblnk, žblnkal si potôčik. Panebože, veď ja som ťa, chlapče, nepoznala!
Ak je citoslovce vetným členom, neoddeľujeme ho čiarkou: To tvoje jaj sa už nedá počúvať. Rovnako aj zvukomalebné citoslovcia, ktoré zvyčajne používame ako prísudok: Žaba čľup do močiara. Vtáča frnk pred mačkou. A on bác ho palicou po chrbte.
Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou