Veľká noc, ty máš čarovnú moc – o symboloch spätých s veľkonočnými sviatkami
TASR prináša charakteristiku a pôvod niektorých z najtradičnejších symbolov Veľkej noci.
Pandémia nového koronavírusu zasiahla do bežného života ľudí a ovplyvní aj blížiacu sa Veľkú noc. Tento rok sa preto niektoré tradičné zvyky a obyčaje nebudú môcť počas nadchádzajúcich dní niesť v duchu rokmi zaužívaných zvyklostí. To však nebráni tomu, aby sme si posolstvo a význam najväčších kresťanských sviatkov pripomenuli v úzkom rodinnom kruhu, v bezpečí svojich najbližších a so symbolmi, ktoré k Veľkej noci neodmysliteľne patria.
TASR prináša charakteristiku a pôvod niektorých z najtradičnejších symbolov Veľkej noci.
Veľkonočné vajíčko
Keďže vajíčko obsahuje zárodok života, v mnohých kultúrach je symbolom plodnosti, nového života a vzkriesenia. Tento najstarší symbol znamená životnú silu, narodenie, nesmrteľnosť a vďaka škrupine aj pocit bezpečia. Dôvodom jedenia vajec na Veľkú noc bola aj skutočnosť, že sa nesmeli jesť v pôstnom období. Farbenie vajíčok je najviac späté so slovanskými krajinami. Kedysi sa kraslice farbili najmä červenou, pretože bola farbou slnka, lásky, tepla a radosti. Nikdy sa nemaľovali na modro, lebo to charakterizovalo smútok.
Už piaty rok po sebe majú na Slovensku najväčšie veľkonočné vajíčko v obci Lemešany pri Prešove. Aj tento rok tam na námestí stojí obrovská kraslica z polystyrénu ozdobená približne 60.000 vrchnákmi z PET fliaš. Vysoká je 510 centimetrov a váži približne 600 kilogramov.
Baranček
Symbol baránka ako nevinnosti a boja so zlom sa nachádza už v predkresťanských tradíciách. Baránok bol kedysi aj obetným zvieraťom, často ho ľudia prinášali ako nevinnú obetu za svoje hriechy a to sa prenieslo aj do kresťanskej cirkvi. V kresťanstve je jedným zo symbolov Ježiša Krista a upomienkou na jeho obetu.
Zajačik
Zajačik sa objavoval už v pohanských rituáloch oslavujúcich príchod jari. Symbolizuje šťastie, plynutie času, plodnosť, ale aj krátkosť života.
Bahniatka
Konáriky s rozkvitnutými ratolesťami vŕby či rakyty sú symbolom života, signalizujú prebúdzajúci sa život na prahu jari. Podľa tradície bahniatka posvätené na Kvetnú nedeľu dokážu rodinu ochrániť pred chorobami a zlom. Tieto rastlinky pripomínajú aj biblický príchod Ježiša do Jeruzalema, kde ho ľudia vítali palmovými ratolesťami.
Kríž
Kríž je dnes najdôležitejším z kresťanských symbolov, pretože Kristus bol odsúdený na smrť ukrižovaním. Symbol kríža však nevznikol priamo v súvislosti s kresťanstvom, ale je omnoho starší. Poznali ho už starí Egypťania, Číňania aj Kréťania. V chápaní prepojenia božského a ľudského sveta sa stal symbolom večnosti.
Oheň
Veľkonočná bohoslužba sa začína zapálením veľkonočného ohňa, ktorý symbolizuje víťazstvo Ježiša Krista nad temnotou a smrťou. Od tohto ohňa sa potom zapaľujú veľkonočné sviece. Svetlo je v mnohých kultúrach znamením života.
Korbáč
Šľahanie zapletenými prútmi patrilo už k magickým tradíciám pohanských národov s cieľom privolania zdravia, plodnosti i sviežosti a na strane druhej vyhnania zlých duchov. V niektorých kultúrach, najmä slovanských sa udržal zvyk šibania korbáčom spojený s polievaním vodou.
Najdlhší veľkonočný korbáč na Slovensku uplietli bratia Kováčovci z Horoviec v okrese Púchov. Za necelé dva týždne zhotovili rekordne dlhý korbáč, ktorý meria 106,20 metra.