Bratislava 06.04.2020 (Skolske.sk)
Konkurencieschopnosť je vlastnosť tovaru, služby, subjektu trhových vzťahov byť prítomnými na trhu spolu s inými rovnakými konkurujúcimi si tovarmi, službami, subjektmi trhových vzťahov. Hodnotenie tejto vlastnosti umožňuje hovoriť o vysokej, strednej, alebo nízkej konkurencieschopnosti.
Objekty s konkurencieschopnosťou možno rozdeliť do štyroch skupín - tovary a služby, podniky, odvetvia ako skupina podnikov ponúkajúcich tovary, alebo služby, regióny, či krajiny. V tejto súvislosti sa zvykne hovoriť o konkurencieschopnosti krajín výrobkov, ale aj podnikov.
Podľa teoretika konkurencieschopnosti organizácií, amerického teoretika manažmentu Michaela Portera (1947) existuje päť síl, ktoré určujú konkurencieschopnosť. Prvou silou je súperenie medzi konkurujúcimi si predávajúcimi v určitom odvetví ekonomiky. Druhou silou sú pokusy firiem z iných odvetví získať podiel na trhu svojimi tovarmi, ktoré nahrádzajú súčasné tovary na trhu. Treťou silou je pravdepodobnosť toho, že trh prídu konkurujúce podniky. Štvrtou silou je trhová moc a prostriedkov vzájomného pôsobenia využívajúce dodávateľov surovín. Piatou silou je trhová moc a prostriedkov vzájomného pôsobenia využívajúce spotrebiteľov.
Michael Porter sa stal slávnym nielen vďaka myšlienke o konkurencieschopnosti firiem, ale aj o tom ako získať konkurenčnú výhodu, pretože kľúčovým aspektom marketingu je práve konkurencie. Harvardova univerzita ho označila za priekopníka v oblasti konkurencie a stratégie kooperácie.
Existuje päť stratégií konkurencieschopnosti organizácií. Prvou je stratégia vodcovstva na základe nízkych nákladov. Druhou je stratégia rozdielnosti a individuálnosti. Treťou je stratégia najlepšej ceny. Štvrtou je koncentrácia v malej časti trhu na základe nízkych nákladov. Piatou je stratégia koncentrácie v malej časti trhu na základe individuálnych potrieb, vkusov, záujmov.
Základom konkurencieschopnosti je to, že organizácia vyrába tovar, alebo poskytuje službu, ktorá sa podstatne odlišuje od konkurencie.