Prečo sa porovnávať s estónskym školstvom? Roky sledujem rôzne merania u nás (Testovanie 5, Testovanie 9, Maturita), aj zahraničné (Pisa, Pirls, Piaac) a rozmýšľam nad našimi deťmi, našimi učiteľmi a školami, či naozaj sme o toľko horší (menej múdri, šikovní), alebo systém máme zlý. Keď som natrafila na nižšie uvedený graf, ktorý zobrazuje umiestnenie Slovenskej republiky v čitateľskej gramotnosti na základe výkonu a vplyvu sociálno-ekonomického zázemia (zdroj: www.nucem.sk), okamžite som sa rozhodla, že na tých Estóncov sa musím ísť pozrieť na vlastné oči. Veď nie je možné, aby dosahovali také výnimočné výsledky aj so žiakmi so sociálne slabšieho zázemia...

Finta je v tom, že prístup rovnosti začína na začiatku - v rannom detstve. Každé dieťa dostane obed zadarmo, učiteľ ani nemusí tušiť, aké má dieťa doma zázemie. Verejné školy sú bez poplatkov a ich počet prevažuje nad súkromnými školami. Chudobní a bohatí študenti sa učia spolu, v rovnakých triedach. Ďalšie faktory, ktoré zohrávajú svoju úlohu v úspechu estónskeho vzdelávacieho systému je fakt, že vzdelanie je vysoko oceňované a učitelia majú autonómiu vo svojej práci. Učitelia zostávajú so svojimi žiakmi až po šiesty ročník a majú možnosť vytvoriť si s nimi skutočne hodnotné vzťahy, ktoré môžu pôsobiť aj ako prevencia pred negatívnymi vplyvmi, ktorým môžu byť žiaci vystavení.

Päťdňový program bol bohatý a pestrý, umožnil vnútorný pohľad do fungovania rôznych typov školských zariadení – a to bolo predsa cieľom mojej cesty. Prvý deň sme sa zoznámili s účastníkmi navzájom (kvôli opatreniam sa kurzu zúčastnilo menší počet záujemcov – Taliani a učitelia z niektorých krajín zrušili svoju účasť). Skupina bola menšia, celkom 9 účastníkov, 1 zo Španielska, 7 z Nemecka a ja zo Slovenska. Prebrali sme naše očakávania ohľadom kurzu, predstavili sme naše inštitúcie a stanovili ciele kurzu. Druhý deň sme navštívili spojenú školu (základná a nižšia stredná škola Järveküla Kool), kde sme sa oboznámili so školským systémom v Estónsku. Prezentácia a video však ďaleko nezodpovedali naše otázky, skôr naopak, napádali nás ďalšie a ďalšie otázky a oblasti na diskusiu. Pomocou študentky sme prezreli školu, ktorá nás celkom očarila. Mysleli sme si, že nám asi ukázali tú najkrajšiu, najmodernejšiu, najlepšiu školu, aby nás ohúrili. Neskôr sme zistili, že sme videli celkom priemernú školu. Poobede sme vypočuli z úst riaditeľky, ako sa zakladá nová škola Kindluse Kool. Hoci brány otvorí až v septembri, riaditeľka a jej tím sú zamestnaní už vyše roka. Dobre čítate. Toľko času potrebujú na to, aby pomocou prieskumu potrieb, diskusie s rodičmi, deťmi a podnikmi stanovili zameranie a ciele budúcej školy. Aby vedeli presne do detailov vypracovať školský vzdelávací program, aby vedeli zaobstarať všetky potrebné pomôcky, učebnice, techniku, nábytok, vybavenie potrebné na bezproblémový chod školy. Znelo to ako sci-fi.

Tretí deň sme sa vybrali na Jüri Gymnasium 15 km od hlavného mesta, najväčšie školské zariadenie v regióne, ktoré okrem základnej a strednej školy hostí v budove aj športové centrum, základnú umeleckú školu a knižnicu. Všeobecne tu platí spájať čo najviac vzdelávacích inštitúcií. najlepšie materskú školu so základnou (1-6. ročník) a nižšou strednou školou (ročníky 7-9), ak sú kapacity, tak aj s vyššou strednou školou (ročník 10-12). Jüri Gymnasium je utopiou aj v samotnom Estónsku. Mať športové centrum s plavárňou, posilňovňou, obrovskou telocvičňou, dvojpodlažnú knižnicu zvlášť pre detskú - mládežnícku literatúru a pre dospelých a ešte aj umeleckú školu je snom asi každého riaditeľa. Tieto inštitúcie pod jednou strechou totiž zabezpečia celodenný program pre deti bez toho, aby sa museli presúvať v meste a to presne podľa ich záujmu. Nie je výnimočné, keď dieťa končí v škole až o šiestej večer, ale to nevadí, školské autobusy chodia aj v neskoršie hodiny.

V ten deň poobede sme navštívili Kuristiku Gymnasium v Tallinne, kde okrem školy sme mali možnosť zoznámiť sa rôznymi projektmi a programami, ktoré pomáhajú školám napĺňať štátne vzdelávacie programy. Trošku iným spôsobom, ako sme nato zvyknutí my doma. U nás sa niečo vymyslí, napr. že deti priberajú, robme s tým niečo=štátne inštitúcie vypracujú Národný akčný plán v prevencii obezity na roky  2015 – 2025, rozpošlú zriaďovateľom so správou, aby zabezpečili implementáciu do školských vzdelávacích programov a v pravidelných intervaloch žiadajú spätnú väzbu o napĺňaní cieľov zadefinovaných v dokumente. Toto isté vymyslia aj v Estónsku, ale ministerstvo školstva osloví najlepšiu pedagogickú univerzitu, aby spoločne vypracovali akčný plán, ako implementovať akčný plán do škôl. Vytvoria metodický materiál pre učiteľov, ponúknu program pilotným školám na otestovanie, na základe ich spätnej väzby materiály upravia a následne ponúknu školám (väčšina z nich sa aj zapojí). Súčasťou akčného plánu sú aj vzdelávacie kurzy pre učiteľov – koordinátorov, ktorí potom na vlastnej škole ďalej pracujú s akčným plánom, prispôsobia vlastným podmienkam. A bolo to vidieť na každej škole – všetci o programe vedeli, materiály mali všade vyvesené, používali ich medzipredmetovo, dokonca aj žiaci vedeli, že ten program na ich škole beží.
​​​​​​​
Podľa pôvodného programu sme mali na pláne ešte návštevu dvoch škôl v meste Tartu: Varika a Kivilinna School a posledný deň aj strednú odbornú školu Tallinn School of Service. Organizátori však museli značne improvizovať a modifikovať program kvôli vypuknutiu pandémie Covid-19. Namiesto univerzitného mesta Tartu sme navštívili materskú školu Juriloppet neďaleko hlavného mesta Tallinn, a poobede múzeum miestnej histórie v Tallinne.
 

Počas celého pobytu sa mi motala v hlave myšlienka, že reforma školstva nesúvisí s množstvom financií vrazených do vybavenia, techniky a pod. Nám chýba koncepcia, dlhodobý zámer, logickosť krokov, uvedomelé stanovenie cieľov a priorít a pod.
​​​​​​​
V piatok už platili prísne opatrenia – všetky školy, zariadenia, múzeá a pod. boli zatvorené, preto program sa nerealizoval. Kurz sme síce ukončili, ale všetci sme mali pocit mierneho nenaplnenia – bez výnimky by sme boli ešte zostali a počúvali, pýtali sa, učili sa...

​​​​​​​Pracovná cesta do Estónska sa uskutočnila vrámci projektu Erasmus+ KA1 s názvom Think together s číslom 2019-1-SK01-KA101-060300.