Dobrí učitelia dávali dobré lekcie a nebili nás
Hovorí dievčatko zo starej fotografie.
Bánovce nad Bebravou 28.03.2020 (Skolske.sk)
Dievčatko v tmavej šatovej zásterke malo deväťdesiat, keď som sa s ním rozprávala. Dnes už teta Ilonka medzi nami nie je. Ale spomienky ostali.
Do prvej a druhej triedy som chodila málo; dlho som maródila na túto nohu. Rodičia chodili na roboty do Čiech a nás deti vychovávali babka. Raz, keď sa na ceste ozvalo bubnovanie , vybehli von počúvať, čo bubnujú. Dvere nechali otvorené a prasa vbehlo zo dvora do kuchyne. Ja som ležala na peci a tak som sa naľakala, až som spadla a vykĺbila som si nohu. Babka boli dosť nedbanlivá, keby ma hneď zobrali do Závady Košíkovi, mohol mi nohu napraviť. Keď prišli mama z Čiech, tá so mnou aj išli, ale už bolo neskoro, už sa s tým nedalo nič robiť.
V Kšinnej sme mali školu na troch miestach: voľaktoré triedy sa učili v škole, kde bol aj rechtorský byt. Starší žiaci mali triedu v gazdovskom dome u Gabriškov. A ešte sme sa učili aj hore na strekárni. Na začiatku a na konci vyučovania sme sa modlili a na začiatku roka sme všetci chodili do kostola. Učiteľov sme mali všelijakých, aj dobrých, aj zlých. Mali sme aj Nemku, už neviem, jak sa volala, mala také nemecké meno. Tá bola mrchavá; bila nás palicou po dlani, keď sme nevedeli. Mišo Holý, ten keď ju za to kopol do brucha, hneď išla preč z dediny, už sa vyše neukázala. Potom to už zarazili, len kľačať nás dávali.
Mali sme aj takého farára, čo tiež bol zlý a bil nás. Fabry sa volal. Jeho dcéra chodila s nami do triedy; aj na ňu bol mrchavý. Rozkázal jej, aby nás skúšala náboženstvo, on tomu hovoril recitovať. Keď nechcela, ťahal ju za vlasy, až jej chumáč vytrhol a hovoril jej: „ Budeš recitovať, há?!“ On bol aj trochu na nervy. Keď umrel, bol vystavený v kostole a Mišo Holý ho chytil za nos a povedal mu: „ Budeš recitovať, há?!“ Potom ho rodina zobrala do Batizoviec pochovať, odtiaľ pochádzal.
Dobrí učitelia boli Kubovčák a Zajac. Tí dávali dobré lekcie a nebili nás. Ja som mala najradšej počty. Aj Kubovčáková bola dobrá, tá učila ručné práce. Pred Vianocami nám urobila také batôžky; do ručníčkov dala oblátky a poobede sme ich roznášali po dedine. Napísala nám zoznam, do ktorých domov sme mali zaniesť. Mňa poslala na Stavanie, lebo som to tam poznala. Za roznášanie sme dostali jabĺčka a učiteľke poslali zbožie. Lebo učitelia aj sliepky chovali. Mali sme aj spevokol, aj ja som v ňom spievala. A na Štedrý večer sme v kostole spievali.
Nakoniec ešte zopár myšlienok.
Viackrát som sa vyjadrila, že učiteľské povolanie je ťažké, ale krásne. Ja často myslím na svojich učiteľov. Všetci sú už v nebi, ale nezabudla som. Myslím, že s vekom sú moje spomienky ešte intenzívnejšie. Skúsme si dnes všetci spomenúť . Aspoň jeden deň v roku. Na tých dobrých, ale aj na tých druhých. Možno aj oni chceli byť dobrí, len sa im to nepodarilo.
A kto je vlastne dobrý učiteľ?
Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou