Autor textu: Mária Škultétyová
27.03.2020

Učíme sa doma: Písanie čiarky pred spojkou a

Raz ju píšeme, inokedy  nie a niekedy ju môžeme, ale aj nemusíme písať.

Foto: TASR

Bánovce nad Bebravou 27.03.2020 (Skolske.sk)

Ako je to teda s čiarkou pred spojkou a?                   

Kedy ju nepíšeme:

- V priraďovacom zlučovacom súvetí : Žiaci sedia a počúvajú učiteľove slová. Starček sa zdvihol z lavičky a odkráčal pomalým krokom.
-  Vo viacnásobnom vetnom člene: V ZOO sme videli levy, slony a iné zvery.
- V zloženom súvetí, ak ňou k vedľajšej vete pripájame druhú vedľajšiu vetu a medzi vedľajšími vetami je zlučovací vzťah: Povedali mu, že sú s ním nespokojní a že nemusí  viac chodiť. Prišiel za nimi, aby sa  im ospravedlnil a aby mu odpustili.

Kedy ju píšeme:

- Pred spojkovými výrazmi: a preto, a teda,  a tak, a jednako, a predsa, a pritom: Bol na nich nahnevaný, a  preto neprišiel. Robotu som urobil, a teda odchádzam. Povedal už veľa, a tak sa porúčal. Nepozvali ho, a jednako prišiel. Púšťal sa do roboty, a pritom ledva na nohách stál.

- Pred spojkovým výrazom a to so spresňujúcim, vysvetľujúcim  významom: Už dlho rozprával, a to ani zďaleka ešte nepovedal všetko. V sade rastú ovocné stromy, a to čerešne, slivky, hrušky a jablone.

Pozor! Ak v spojení a to, slovo to je zámeno, čiarku nepíšeme: Hrešili ho a to (hrešenie) sa mu nepáčilo. Najedol sa veľa a to(prejedenie) mu uškodilo.

- Ak spojkou a k podraďovaciemu súvetiu pripájame ďalšiu hlavnú vetu alebo viacnásobný vetný člen:  Počúvali, čo hovorí, a mlčky prikyvovali. Povedal mu to učiteľ, ktorého si vážil, a dobrý kamarát.

- Ak je vedľajšia veta vložená za spojku a: Pricestujem k vám ráno, a ak bude pekne, môžeme ísť  do Vrátnej. Sľúbil mu to, a keď prišlo na lámanie chleba, na sľuby zabudol.

- Ak spojka a stojí za prístavkom: V tom istom dome v Uhrovci sa narodil Ľudovít Štúr, zakladateľ spisovnej slovenčiny, a Alexander Dubček.

- Ak sa spojkou a odčleňuje vetný člen alebo vetná konštrukcia: Odišiel, a rýchlo. Z tých peňazí mohol žiť aj celý rok, a nie hocijako.

Kedy ju môžeme, ale nemusíme písať:

- Ak spojka a spája hlavné vety, medzi ktorými je  iný než zlučovací vzťah: Učil sa, a nevedel./Učil sa a nevedel. Jar je tu, a mrazy neprestali./Jar je tu a mrazy neprestali (a = ale, no).

​​​​​​​- Ak spojka a pripája časť viacnásobného vetného člena s iným ako zlučovacím významom: malý, a nebezpečný/malý, a nebezpečný; starý, a neskúsený/starý a neskúsený (a = ale, no).
 
 

Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou

Apríl 2024

Po
Ut
Str
Št
Pia
So
Ne
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
-
-
-
-
-
Napíšte nám [email protected]