Pred 270 rokmi zomrel polyhistor Samuel Mikovíni
O narodení Mikovíniho vedia historici veľmi málo.
Trenčín/Bratislava 23.03.2020 (TASR)
Polyhistor Samuel Mikovíni sa do dejín zapísal aj ako Slovák, ktorý priniesol zásadný prelom do uhorskej geodézie a kartografie. Z rozhodnutia cisára Karola VI. sa Mikovíni v roku 1735 stal riaditeľom banskej školy v Banskej Štiavnici. Bola to prvá banská škola v Uhorsku, ktorú sám založil. V pondelok 23. marca uplynie 270 rokov od úmrtia jednej z najvýznamnejších osobností Európy 18. storočia.
O narodení Mikovíniho vedia historici veľmi málo, predpokladá sa, že sa narodil približne medzi rokmi 1686 až 1700 v rodine evanjelického kňaza v Cinobani (v súčasnosti okres Poltár). Odborné vzdelanie nadobudol v Nemecku. Vyučil sa najskôr za rytca v Norimbergu. Medirytectvo mu učarovalo a dosiahol v ňom značnú dokonalosť. Svedčí o tom aj jeho rytina Demänovskej ľadovej jaskyne z roku 1719, ktorú vytvoril podľa náčrtu polyhistora Georga Buchholtza ml.
V rokoch 1721-1722 študoval matematické vedy na univerzite v Altdorfe, kartografické a zememeračské vzdelanie získal v Jene, kde roku 1723 dostal ako prvý Slovák titul inžiniera.
Počas 10-ročného pôsobenia vo funkcii inžiniera Bratislavskej župy (1723-1733) Samuel Mikovíni viedol regulačné práce na Žitnom ostrove a v povodí Váhu a melioračné práce v oblasti Malých Karpát a Podunajskej nížiny. Zaoberal sa tiež astronómiou v observatóriu, ktoré si zariadil vo vlastnom dome na dnešnej Laurinskej ulici v Bratislave.
Mikovíniho spolupráca s polyhistorom a encyklopedistom Matejom Belom sa začala vypracovaním máp a obrazových príloh do Belovho rozsiahleho diela o Uhorsku Hungariae antiquae et novae prodromus (Posol starého a nového Uhorska, 1723) a vyvrcholila spracovaním mapových podkladov pre sériu monografií o uhorských stoliciach Notitia Hungariae novae historico-geographica (Historické a zemepisné vedomosti o súvekom Uhorsku, 1735), nad ktorou držal ochrannú ruku sám cisár Karol VI.
Po smrti cisára vyšiel ešte štvrtý zväzok v roku 1742. V týchto štyroch zväzkoch je opísaných asi 70 percent územia dnešného Slovenska a celkovo 10 zo 48 uhorských stolíc.
Všestranný Mikovíni sa zúčastňoval na rozhodovaní o razení banských diel, stavbe banských strojov, skladov, pecí, hút, vodných diel (v roku 1744 bolo podľa Mikovíniho plánov vybudované Hodrušské dolné jazero a jazero Rozgrund). V roku 1749 zostavil plány na stavbu kráľovského paláca v Budíne.
Vypracoval si vlastnú kartografickú metódu, zdokonalil meračské metódy. Venoval sa opevňovacím prácam na sliezskych hraniciach (1744). Zaoberal sa aj teoretickou matematikou (pozoruhodné sú jeho matematické úvahy na tému kvadratúry kruhu) a archeológiou.
Samuel Mikovíni zomrel 23. marca 1750 cestou z Trenčína do Banskej Štiavnice. Podľahol prechladnutiu, ktoré ho postihlo na vymeriavacích prácach pri Váhu. Pre rozsah a genialitu diela, ktoré Mikovíni vytvoril, ho dodnes nazývajú slovenský Leonardo da Vinci.
Pri príležitosti 250. úmrtia Samuela Mikovíniho Národná banka Slovenska v roku 2000 vydala pamätnú mincu v nominálnej hodnote 500 Sk.
Osobnosť Samuela Mikovíniho približuje publikácia Anna Regina (2006) od spisovateľky Rút Lichnerovej. O polyhistorovi sa píše aj v knihe Vzdelaní príbuzní (2013) Vladimíra Leksu-Pichaniča.
Od roku 2013 udeľuje minister školstva v SR Cenu Samuela Mikovíniho za mimoriadny prínos v oblasti vedy a techniky.
Výnimočné predmety kultúrnej a historickej hodnoty, ako napríklad rytinu Hontianskej župy od Samuela Mikovíniho z roku 1742, sa podarilo v roku 2019 získať mestu Krupina - Múzeu Andreja Sládkoviča.
Zdroj: www.beliana.sav.sk, www.banskastiavnica.sk, www.euronumis.eu