Učíme sa doma: Stendhal
Otestuj sa so Školské.sk
Grenoble/Bratislava 20.03.2020 (Skolske.sk)
Francúzsky spisovateľ Stendhal, vl. menom Marie-Henri Beyle je autorom slávnych románov ako napríklad Červený a čierny alebo Kartúza parmská.
Stendhalova tvorba za jeho života nebola oceňovaná. Vyhľadávanými sa jeho romány stali až v druhej polovici 19. storočia. Vo svojich dielach sa pohyboval na pomedzí romantizmu a realizmu. Vykreslil verne spoločenské pomery, jeho hrdinovia boli v konflikte s pokryteckou morálkou a nemohli uskutočňovať svoje sny.
Stendhal sa narodil 23. januára 1783 vo francúzskom Grenobli ako Marie-Henri Beyle. Vyrastal v rodine s prísnym otcom, matka mu zomrela, keď bol ešte dieťaťom. Aby sa vymanil spod vplyvu otca, odišiel študovať do francúzskej metropoly Paríža, zaujímal sa o matematiku a literatúru. Mladík bol veľkým stúpencom Napoleona, nadšenie ho doviedlo až na bojové pole. V roku 1800 vstúpil do armády, bojoval v Nemecku, Taliansku a Rusku.
V roku 1814 opustil Francúzsko, začal žiť v Taliansku. V krajine, ktorá si získala jeho náklonnosť, zažil niekoľko ľúbostných vzťahov. Tu napísal aj prvotinu, cestopis Rome, Naples et Florence en 1817 vydanú v roku 1817 pod pseudonymom Stendhal. V roku 1821 bol nútený Taliansko opustiť, vrátil sa do Paríža, včlenil sa do jeho intelektuálnej spoločnosti. V roku 1822 vydal esejistickú knihu De l'amour (slovensky: O láske, Kalligram, 2003). Jeho ďalšie dielo Racine et Shakespeare (vyšlo v rokoch 1823, 1825) bolo jedným z prvých manifestov romantizmu, ktoré sa objavili vo Francúzsku. Z tohto Stendhalovho parížskeho obdobia pochádza aj jeho najznámejší román Červený a čierny (Le Rouge et le noir, 1830).
Od roku 1830 pôsobil Stendhal na Apeninskom polostrove ako vyslanec Francúzska v Pápežskom štáte (dnešný Vatikán). Tu sa cítil osamotený, rozptýlenie nachádzal v Ríme. Začal pracovať na dielach Souvenirs d’égotisme (1892) a Vie de Henri Brulard (1890) ako aj na autobiografii nazvanej Lucien Leuwen (1894). Všetky tieto práce ostali nedokončené, vyšli po jeho smrti a pokladajú sa za jeho najlepšie diela. V slovenčine vyšli ako Život Henryho Brularda Novely (Tatran, 1977), Lucien Leuwen (Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry SVKL, 1953). Z roku 1839 pochádza Stendhalov druhý majstrovský román La Chartreuse de Parme (Kartúza parmská, SVKL, 1963).
Stendhal zobrazoval city ako vynikajúci psychológ - dokázal bravúrne zychytiť širokú škálu ľudských pocitov, napríklad jednanie a myslenie milencov a jednotlivé stavy ich sŕdc. Hlavnými postavami v jeho dielach sú väčšinou mladí muži, výnimku tvorí dielo Lamiel, kde je hlavnou postavou mladé dievča (tiež zapadá do Stendhalovho prototypu mužského hrdinu). Všetci jeho hrdinovia majú jednu spoločnú vlastnosť - nespokojnosť so svojím životom a miestom, kde žijú. Sú ovplyvnení spoločnosťou, čo je skôr negatívny jav. Okrem toho zobrazuje aj každodenné problémy a starosti obyčajných ľudí - materiálne rozdiely medzi spoločenskými triedami, nenaplnenými láskami, podvody, intrigy, klamstvá.
Každý z jeho hrdinov je však charakteristický inými nedostatkami a schopnosťami:
Julien Sorel je neobyčajne bystrý a vie uplatniť svoje postrehy. Jeho nedostatkom je pokryteckosť
Lucien Leuwen nie je síce pokrytecký, ale nie je spokojný s tým, že by mu mal jeho otec zabezpečiť dobrý život
Fabrizzio zase nedokáže využiť to, čo má, a preto nenachádza spokojný život
Romány:
Najväčšie diela Stendhal napísal vo veku päťdesiat rokov. V tomto období začal písať romány. Prvým románom je Armance (franc. Armance, on quelques scenes d´un salon de Paris en 1827) napísený v roku 1827 a zachytáva prostredie vtedajších šľachtických salónov. V roku 1830 vychádza jeho prvý veľký román Červený a čierny (franc. Le rouge et le noir). Červená farba je farbou boja, revolty a odporu proti vtedajšiem režimu, ale tiež je to symbol slobody, slobodného života, lásky a nenávisti. Čierna je zase farbou tmy, ktorú vytvorila cirkev a despotizmus, ktorý nedovoľuje slobodne žiť a núti k pretvárke a klamstvu. Farebnosť vidieť aj ďalšom románe Ružová a zelená (franc. La rose et le vert). Ďalším veľkým dielom je román Lucien Leuwen. Je to Standhalov najpolitickejší román (hovorí o veľkých politických podvodoch), ktorý nesmel byť v tej dobe vydaný a vydania sa dočkal až v roku 1894. Hlavnou postavou je Lucien Leuwen - syn veľkého bankára, ktorému otcove peniaze môžu zabezpečiť kariéru a úspech, no on si rozhodne nájsť uplatnenie sám a odmieta otcovu pomoc. Tak sa stáva poručíkom v meste Nancy. Stendhalovým tretím veľkým románom je Kartúza parmská. Pri tomto diele Stendhal čerpal motívy najmä zo starých talianskych korník. Hlavým hrdinom je mladý taliansky šlachtic Fabrizzio del Dongo.
Ďalší román Lamiel však Stendhal už nestihol dokončiť, zomrel 23. marca 1842 v Paríži vo veku 59 rokov.
Otestuj sa so Školské.sk:
www.britannica.com, www.encyclopedia.com, www.antikvariatshop.sk, www.martinus.sk, www.pantarhei.sk