Bratislava 17.03.2020 (Skolske.sk)
Podstatné meno falzifikát a sloveso falšovanie pochádzajú z latinských slov falsificatio a falsifico a znamená práve falšovanie, ale aj talianskeho slova falsificare, čo je falšovať. Je to nepravá vec, ktorá sa „tvári“ ako pravá vec. Je vytvorená kvôli zisku. Je známe falšovanie peňazí, umeleckých diel, šperkov, kozmetiky, starožitností, hodniek, odevov, obuvi a iných výrobkov. Falšujú sa napríklad potraviny. Niekedy sa kvôli zlepšeniu chuti falšovaných do nich pridávajú farbivá a sladidlá, najviac kukuričný cukor.
Umelecké obrazy sa falšujú kvôli ich vysokej cene. Falšovanie je potrebné odlišovať od štylizácie. To je v súčasnom umení zámerné napodobňovanie charakteristických vlastností štýlu alebo historickej epochy. Pri falšovaní obrazov sa nekopírujú originály. Najprv sa vyhľadávajú plátna lacných obrazov z toho istého obdobia. Zo starých obrazov sa použijú aj farby. Chemická analýza poukáže na to, že ide o materiály danej doby. Falšovatelia používajú techniku falšovaného autora a jeho niektoré základné motívy.
Špeciálnou oblasťou je falšovanie výrobkov. Najrozšírenejšie je falšovanie platidiel, alebo dokumentov. Snaha o výrobu takmer stopercentných napodobnenín je typická pre odevy, programy pre osobné počítače, lieky, a iné výrobky. Falzifikáty sú porušením patentových práv, ale aj autorských práv. Relatívne známou oblasťou bola výroba hudobných, ale aj filmových nosičov, CD / DVD v krajinách bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík. S ich výrobou sa prestalo po vstupe týchto krajín do Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Aby sa výrobcovia falšovaných výrobkov vyhli súdnym sporom používajú také názvy, že v nich menia len jedno písmeno. Namiesto Adidas je to Abibas.
V šestnástom obvode mesta Paríž v roku 1951 založili Múzeum falzifikátov (Le Musée de la Contrefaçon). Jeho vznik iniciovala Únia podnikateľov (l'Union des fabricants).