Bratislava 1803.2020 (Skolske.sk)
Šálka dobrého čaju dokáže všetko zlepšiť a urobiť nás šťastnejšími. Pre niekoho každodenné ranné motto, pre iných obyčajná hlúposť.
Čaj – slovo, ktoré mnohí z nás používajú roky, no o jeho pôvode, pestovaní či zaujímavostiach vie málokto. Počuli ste už o tom, že všetky druhy čaju sa vyrábajú z rovnakej rastliny Camelia Sinensis, objavenej kde inde ako v Číne? Alebo, že vrecúška odborníci považujú za jeden z najhorších objavov Američanov pre znehodnotenie jeho arómy a chuti? Viete, že najkonzumovanejším na svete je ten čierny, i keď nie všade ho za čierny aj považujú (v Číne mu pripisujú farbu červenú)? Či informáciu o súboji, v ktorom Angličanov so svetoznámym ,,čajom o piatej“ v rebríčku najväčších ,,čajíčkarov“ prekonajú Turci? Tí ho u nás preslávili najmä vďaka telenovelám ako aj špecifickým pohárom, ktorých tvar predstavuje tulipán, teda národný kvet Turecka. Neobyčajnými poznatkami o ňom by sme naplnili aj celú knihu.
Popularita čaju a kávy sa medzi sebou ,,bije“ už roky. Niektorí sú milovníkmi oboch nápojov, iní len jedného, no podľa štatistík InsightLab, Slováci vypijú až trikrát viac kávy ako čaju. Väčšina z nás si lásku, závislosť, potešenie, návyk, ...(každý tomu hovorí inak...) k tomu ,, svojmu“ udrží celý život.
Vždy som patrila medzi tých, ktorí dokázali denne zaliať usušené bylinky aj ,,piatimi“ litrami vriacej vody. Myslela som si, že po vôni toho ,,vianočného“ sa do čaju už viac nedokážem zaľúbiť. No je to ako s láskou k človeku. Ak nás milo prekvapí, naše city prehĺbime viac a viac. Asi je ,,hlúposť“ vytvárať komparáciu medzi nápojom a ľuďmi, no robí to väčšina z nás. Nevedomky prirovnáva nové pocity alebo objekty tým, ktoré už raz zažila alebo spoznala. Ale späť k čaju. Ako sa doň teda ešte viac zaľúbiť? Kontakt naživo spraví vždy svoje. Moja prechádzka cez stovky zelených hektárov ,,v inom svete“ je príkladom jednej z nich.
Čaj nevzniká na regáloch v potravinách. Prejde dlhou púťou, kým sa na ne dostane a my ho s radosťou môžeme hodiť do nákupného vozíka.
Trojka svetových producentov Čína, India a Keňa si popularitu a meno získali a držia si ich dodnes. Celkovú produkciu však nemožno pripisovať najväčším vyvážateľom. Čo ostatné štáty? Kvantum každodenne vynaloženej práce a času tisícok ľudí napríklad na malajzijských čajových plantážach tiež stojí za povšimnutie.
Cameron Highlands je okres vzdialený približne dvesto kilometrov z hlavného mesta Malajzie, Kuala Lumpuru. Každoročne si získa priazeň turistov z celého sveta. Cesta doň autobusom cez serpentínové útesy nie je vhodná pre ,,ľahké žalúdky“, no výhľad v cieli za to stojí. Čajové plantáže BOH uprostred hôr, dobrosrdečnosť domácich a neopísateľná vôňa prírody vôkol je skutočný raj na zemi. Názov BOH sa spája s oblasťou ,,Bohea“ spojenou s počiatkami pestovania čaju, ale aj s prekladom z čínskeho jazyka, v ktorom znamená ,,drahocenné šťastie“. Oblasť zaberá viac než 1200 hektárov a ročne vyprodukuje vyše štyri milióny kilogramov čaju, čo zodpovedá skoro šiestim miliónom šálok denne. Čaj je pre nich umením.
Neuvedomujúc si, koľko im to denne zaberie práce, my si ho občas vážime. Bezplatný vstup do najväčšej fabriky čaju v Malajzii – BOH nás pozastaví v snahe zamyslieť sa. Za každou šálkou sa skrýva fázový proces sadenia, otrhávania lístkov, sušenia, valcovania, kvasenia, opätovného vysúšania, preberania, ochutnávky a balenia.
Cameron Highlands sa touto tradíciou pýši od roku 1929. Minulý rok tak oslavovalo deväťdesiate výročie. Krátko po prvej svetovej vojne sa vyštudovaný baník Archibald ‘Archie’ Russel rozhodol začať s jeho sadením v danej oblasti.Džungľu s divými zvieratami postupne nahrádzali plantáže a je to tak dodnes. Pri výhľade na plantáže sa nám stále v diaľke rozostiera pohľad na pozostatky pralesa.
I keď Malajzii tesne unikla top dvadsiatka svetových producentov čaju (22.miesto), o jeho jedinečnosti ,,píšu“ periodiká od ,,západu až po východ“. Prečo je to tak? Veci, ktoré víťazia, možno sú kvantitou neprehliadnuteľné, no unikátnosťou ich dokážu predbehnúť i tie menšie. Občas je to tak aj pri cestovaní.
Vystúpiť z lietadla v hlavnom meste Kuala Lumpure, pozrieť si moslimskú architektúru, všetky pamiatky podľa ,,stránky“ otvorenej v mobile a zaspávať s pocitom zadosťučinenia, že sme navštívili nespočetne veľa známych miest, je fajn. Avšak, ,,nasať“ čaro krajiny a ochutnať ju (v tomto prípade doslova pri šálke čaju na terase uprostred čajových plantáží) je niečo celkom iné. Občas sa zázraky neskrývajú v počte, ale v jedinečnosti a pocite, ktorý si z daného miesta odnesieme, aby nás roky sprevádzal.