Abeceda ekonomiky - Ota Šik
TASR prináša príbeh významného ekonóma.
Bratislava 16.03.2020 (Skolske.sk)
Ota Šik (1919 - 2004) bol český ekonóm a politik Pražskej jari, člen ÚV KSČ. Známym sa stal ako tvorca hospodárskych reforiem, neskôr často označovaných ako tretia cesta.
V roku 1940 vstúpil ako nezamestnaný, podľa norimberských zákonov bol označený za Žida do ilegálnej KSČ. O rok neskôr až do konca vojny bol väznený v koncentračnom tábore Mauthausen, v 50. rokoch propagoval totalitnej direktívne plánovanie podľa vzoru Sovietskeho zväzu. Od roku 1961 pôsobil ako riaditeľ Ekonomického ústavu ČSAV. Roku 1962 bol zvolený do Ústredného výboru KSČ, od roku 1964 riadil štátnu a stranícku komisiu pre hospodárske reformy. V apríli 1968 bol na základe návrhu Alexandra Dubčeka vymenovaný za zástupcu premiéra a koordinátorom hospodárskych reforiem.
Ota Šik charakterizoval svoju ekonomickú koncepciu ako „tretiu cestu, ako alternatívu ku kapitalizmu a socializmu sovietskeho typu, model hospodárskej demokracie“. Označoval sa ako humánna ekonomická demokracia. Doktrína bola založená na nasledujúcich základných princípoch: maximálny rozvoj podnikovej samosprávy v priemysle; účtovanie trhových faktorov pri stanovovaní cien; posilnenie podnikov k dispozícii pre zisk; indikatívny charakter centrálneho makroekonomického plánovania; aktívna protimonopolná politika
Reformné návrhy Oty Šika sa v tom čase zdali odvážne a ďalekosiahle. Zo všetkých predstaviteľov vedenia z čias Alexandra Dubčeka bol Ota Šik následne vystavený najťažšej kritike sovietskej propagandy. Sovietske médiá ho označovali za pravicového revizionisti a reštaurátora kapitalizmu.
Po stroskotaní pražskej jari emigroval do Švajčiarska. Od roku 1970 pracoval ako pedagóg v Bazileji a Manchestri a neskôr ako profesor ekonómie na Vysokej škole hospodárskych a sociálnych vied v Sankt Gallene vo Švajčiarsku.
Po novembri 1989 ho prizval vtedajšej podpredseda federálnej vlády Valtr Komárek k diskusiám o ekonomických reformách. Ota Šik bol zástancom takzvanej Tretej cesty, ktorá bola pre okamžitú liberalizáciu cien, ale zároveň pre pomalšiu liberalizáciu zahraničného obchodu.