Jediné univerzitné observatórium pripravuje mladých astronómov
Medzi vedecké pracoviská patrí Observatórium UK nad Modrou
Bratislava 13.03.2020 (Skolske.sk)
Poslaním ľudových hvezdární a planetárií je sprostredkovať širokej verejnosti základné informácie z oblasti astronómie a prezentovať ju aj prakticky. Väčšina hvezdární a planetárií je zriaďovaná na krajskej úrovni, mnoho amatérskych astronómov pracuje aj formou občianskych združení či astronomických klubov. Pre TASR to uviedol astronóm Tomáš Paulech, správca Astronomického a geofyzikálneho observatória v Modre (AGO), ktoré spadá pod Fakultu matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského (FMFI UK) v Bratislave.
"Slovo 'amatérsky' treba v tomto kontexte chápať tak, že tieto inštitúcie astronómiu primárne popularizujú pre verejnosť, avšak nezameriavajú sa na profesionálny astronomický výskum – hoci sa na ňom tiež často podieľajú," povedal pre TASR Paulech. Ako dodal, profesionálny výskum na Slovensku zastrešujú Katedra astronómie, fyziky Zeme a meteorológie FMFI UK v Bratislave, Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV) a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Medzi vedecké pracoviská patrí Observatórium UK nad Modrou neďaleko rekreačnej oblasti Piesok. Areál bol slávnostne otvorený 9. júna 1992, jeho história sa však začala písať už v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Vtedy sa začala diskusia o tom, že astronómovia pôsobiaci na pôde UK potrebujú vlastné pracovisko. Podarilo sa im získať vyradený 60-centimetrový ďalekohľad zo Skalnatého Plesa, ktorý musel podstúpiť "generálku". Na nej zamestnanci UK aj SAV, ale najmä študenti odpracovali viac ako 3000 brigádnických hodín.
Potom už stačilo k ďalekohľadu "pristavať" budovu. So stavebnými prácami sa začalo v roku 1985, veľkú časť z nich opäť vykonali dobrovoľníci. Dnes má AGO Modra dva ďalekohľady, k staršiemu 60-centimetrovému pribudol novší s priemerom 70 cm.
"Naše observatórium je špecifické tým, že ide o jediné univerzitné observatórium na Slovensku. Na rozdiel od ľudových hvezdární je hlavným zameraním AGO okrem vedecko-výskumnej činnosti aj praktické vzdelávanie študentov bakalárskeho, magisterského a doktorandského štúdia odboru astronómia a astrofyzika. Naše pracovisko z tohto dôvodu nie je technicky ani personálne vybavené na masovú popularizáciu astronómie. Vykonáva ju však ako doplnkovú činnosť formou exkurzií pre organizované skupiny, prípadne v nedeľu popoludní aj pre ostatných návštevníkov, či turistov," vysvetlil Paulech.
Ako dodal, prístroje, ktoré sú na AGO inštalované, sú rozmerné a počítačovo ovládané, čo prakticky zabraňuje použiť ich na bežné pozorovania oblohy v rámci exkurzií či mimo nich. Inými slovami, astronómovia sa dnes už nedívajú na oblohu, miesto nich to robia kamery. Návšteva astronomického pracoviska uprostred prírody je však pre návštevníkov stále atraktívna.
Astronomická vedecká činnosť AGO sa sústredí na tri oblasti. Prvou je výskum asteroidov a komét. V minulosti išlo predovšetkým o astrometrické pozorovania, pričom na AGO Modra objavili 160 nových asteroidov. Druhou ťažiskovou oblasťou výskumu na AGO sú meteory. Na ich snímanie vybudovala skupina astronóma Juraja Tótha medzinárodnú sieť celooblohových kamier AMOS, ktoré sú okrem Slovenska umiestnené aj na Kanárskych ostrovoch, v Čile či na Havajských ostrovoch. Kamery umožňujú určiť dráhu telesa v slnečnej sústave pred zrážkou so Zemou, jeho možný pôvod v konkrétnej kométe či asteroide a tiež základné informácie o chemickom zložení. Najnovšou oblasťou výskumu na AGO je tzv. kozmický odpad.
Práve 15. marca si astronómovia i laickí nadšenci pripomínajú Medzinárodný deň hvezdární a planetárií. Nápad sa zrodil v roku 1991 v Taliansku a na jeho počiatku stojí Združenie priateľov planetárií (L'Associazione Amici dei Planetari). Od roku 1995 sa sviatok všetkých, ktorí radi hľadia na oblohu, rozšíril do celej Európy a pripadá na druhú nedeľu v marci.