Pred 120 rokmi sa narodil sochár a medailér Ladislav Majerský
Od roku 1927 pôsobil ako profesor kreslenia.
Hliník nad Hronom/Bratislava 11.03.2020 (TASR)
Sochár, medailér, ale aj maliar Ladislav Majerský patril ku generácii umelcov, ktorí budovali základy súčasného slovenského sochárstva. K jeho najznámejším dielam patria napríklad Pomník slobody v Ružomberku z roku 1929, alebo Pomník padlým v prvej svetovej vojne (1929), ktorý sa nachádza v Malackách. Od narodenia významného predstaviteľa slovenskej výtvarnej moderny Ladislava Majerského uplynie v stredu 11. marca 120 rokov.
Ladislav Majerský sa narodil 11. marca 1900 v Hliníku nad Hronom. Po maturite na gymnáziu v Banskej Bystrici a štúdiu na učiteľskom ústave v Turčianskych Tepliciach (1915-1918) absolvoval kurz pre učiteľov kreslenia a geometrie v Bratislave (1920). V rokoch 1922-1926 študoval u profesora Josefa Mařatku na pražskej umeleckopriemyselnej škole a u profesora Otakara Španiela na Akadémii výtvarných umení (AVU) v Prahe.
Od roku 1927 pôsobil ako profesor kreslenia a modelovania na Vyššej štátnej priemyselnej škole v Bratislave. V rokoch 1930-1937 podnikol študijné cesty do Rakúska, Poľska, Juhoslávie a Talianska.
Prvé Majerského diela ako napríklad Bieda (1930), Milenci (1932) či Bozk (1932) boli ovplyvnené českým sociálnym civilizmom, ktorého iniciátorom bol český sochár Otto Gutfreund. Tento ojedinelý štýl vyplynul z optimistickej atmosféry dvadsiatych rokov minulého storočia, zo všeobecnej situácie v Európe, poznamenanej vzostupom hospodárstva počas prvej povojnovej konjunktúry. Okrem toho koncepcia novej vecnosti, nepatetických námetov z civilného života určila novú podobu sochy.
Pod vplyvom expresionizmu Majerský vytvoril zasa viaceré plastiky a busty ako napríklad Pribina, Ján Krstiteľ, Kristus. V roku 1935 sa rozhodol pre realizmus a občas sa v jeho tvorbe objavili až naturalistické prvky čo sa prejavilo v dielach ako Poroba a Apač, Montér, Huslista, Robotník.
Medzi známe Majerského diela patria aj reliéfy. Na bratislavskom Kollárovom námestí, ktorý zobrazuje vojakov v helmách so štátnym znakom Československa, alebo reliéfy na Bezručovej a Račianskej ulici v Bratislave. V Banskej Bystrici sa nachádzajú reliéfy Štefana Moyzesa a Karola Kuzmányho.
V medzivojnovom období vytvoril známe pomníky ako Pomník slobody v Ružomberku (1929), Pomník padlým v prvej svetovej vojne v Malackách (1929)a Pomník obetiam prvej svetovej vojny stojaci v jeho rodnom Hliníku nad Hronom (1931). Pre jeho tvorbu sú charakteristické monofigurálne a viacfigurálne kompozície.
Majerský patril aj k predstaviteľom a zakladateľom medailérskeho prejavu. Usiloval sa o jednotu písmovej a reliéfnej časti. Navrhol napríklad medailu Bratislavskej burzy (1927), plaketu pre celoštátnu výstavu poštových známok (1937) či desaťkorunovú mincu (1944).
Po roku 1945 namaľoval portréty Dušana Jurkoviča, Pavla Országha Hviezdoslava, Janka Alexyho a Eugena Suchoňa.
Zúčastňoval sa na celoštátnych výstavách. Viaceré jeho diela sa nachádzajú v slovenských múzeách a galériách, najmä v Slovenskej národnej galérii (SNG) v Bratislave.
Jeden z priekopníkov moderného slovenského sochárstva Ladislav Majerský zomrel 22. marca 1965 v Bratislave.