Boris Vian, hovorca fantázie a slobody, sa narodil pred 100 rokmi
Vo svojich dielach vytvoril snový svet.
Paríž/Bratislava 10.03.2020 (TASR)
Francúzsky spisovateľ, dramatik, džezový hudobník, skladateľ, textár, šansoniér či kabaretiér Boris Vian, autor legendárnych próz Pena Dní a Jeseň v Pekingu, bol majster osobnej a literárnej kamufláže. Vo svojich dielach vytvoril snový svet, v ktorom nielen ľudia, ale aj predmety, rastliny a zvieratá žijú svoje autonómne životy. Od narodenia umelca mnohých tvárí Borisa Viana uplynie v utorok 10. marca 100 rokov.
"Najdôležitejšie v živote je vynášať o všetkom apriórne súdy. Je totiž zrejmé, že masy sa mýlia a jednotlivci majú vždy pravdu. V nijakom prípade by sa však z toho nemali vyvodzovať pravidlá správania: na to, aby sme ich dodržiavali, nemusia byť sformulované. Sú iba dve veci: láska v každej podobe k pekným dievčatám a hudba z New Orleansu alebo od Duka Ellingtona. Ostatné by malo zmiznúť, lebo ostatné je škaredé, a tých niekoľko nasledujúcich strán, na ktorých to dokazujem, čerpá všetku silu z toho, že príbeh je od a do zet pravdivý, pretože som si ho od začiatku až do konca vymyslel...," to sú slová, ktoré veľký mystifikátor Boris Vian napísal ako predslov k svojmu najznámejšiemu dielu Pena dní.
Sklon nielen k umeleckej mystifikácii či recesii prejavil aj vtedy, keď hovoril o sebe. Svoj životopis, ktorý napísal pre svojich priateľov, začal takto: "Narodil som sa celkom náhodou 10. marca 1920 pred bránou Mestskej nemocnice, ktorá bola zatvorená z dôvodov štrajku. Moja matka, obťažkaná zobranými spismi Paula Claudela (odvtedy ho neznášam), sa nachádzala v trinástom mesiaci, takže nemohla dosť dobre čakať na konkordát. Kňaz, svätý muž, kráčajúci práve okolo, ma zobral a nanovo odložil..."
Faktom je, že Boris Vian sa narodil 10. marca 1920 na predmestí Paríža vo Villa-d'Avray. Na École Centrale Paris vyštudoval techniku a banské inžinierstvo. V rokoch 1941-1946 pracoval v Association Française de Normalisation (Francúzsky normalizačný ústav), čo ho samozrejme nenapĺňalo a skôr posilnilo jeho sklon k anarchizmu a odpor k byrokracii.
Aj preto dal prednosť umelecky založeným priateľom, hudbe, recesii, provokácií a mystifikácii. Stal sa jednou z výrazných postáv intelektuálnej štvrte Saint-Germain-des-Prés, kde pôsobil aj ako džezový hráč na trúbke.
Literárne či umelecky nadviazal na tvorbu Alfreda Jarryho a v roku 1952 sa stal aj členom Patafyzického kolégia. Popri maľovaní, spievaní, písaní básní a šansónov stihol za svoj krátky život napísať prózy, ktoré sa dostali do kánonu modernej svetovej beletrie.
Ako prozaik debutoval v roku 1946 pod pseudonymom Vernon Sullivan románom J'irai cracher sur vos tombes (Napľujem na vaše hroby). S románom sa spája aj jeho 15-dňový pobyt vo väzení. Bolo to už v čase, keď bolo známe, kto je Vernon Sullivan. Pri tele dievčiny, ktorú zavraždil jej milenec, sa totiž objavil výtlačok románu otvorený práve na tej strane, kde hrdina vraždí svoju milenku.
V roku 1947 už pod menom Boris Vian, vydal svoje najznámejšie romány, plné mystifikácie, absurdného humoru, ale aj lásky L’écume des jours (Pena dní) a L'Automne a Pékin (Jeseň v Pekingu).
Vianov priaznivý vzťah aj k žánru sci-fi sa prejavil v próze z roku 1950 l'Herbe rouge (Červená tráva), kde sa objavil stroj času.
O skostnatenom svete dospelých a fantazijnom slobodnom svete detí či mladých ľudí rozpráva zasa jeho román L'Arrache-coeur (1953), ktorý v slovenčine vyšiel pod názvom Trhač srdca v roku 2009.
Boris Vian napísal okrem viacerých divadelných hier a množstva poviedok aj známu pieseň Le Déserteur (1954), v ktorej vyjadril protest proti vojne v Alžírsku, za čo bola skladba určitú dobu vo Francúzsku zakázaná.
Všestranný umelec a milovník slobody Boris Vian, ktorého dielo výrazne ovplyvnilo aj francúzskych študentov počas ich protestov koncom 60. rokov minulého storočia, zomrel 23. júna 1959 pri premietaní filmovej verzie svojho románu Napľujem na vaše hroby. Mal 39 rokov.
Zdroj: Vianov predslov k Pene dní (preklad Tamara Zemková, 1990)