Prvý prezident Československej republiky T. G. Masaryk sa narodil pred 170 rokmi
Veľa obdivovateľov a sympatizantov mal aj na Slovensku.
Hodonín 06.03.2020 (TASR)
Štyrikrát za sebou bol zvolený za hlavu štátu a na Pražskom hrade úradoval 17 rokov: Tomáš Garrigue Masaryk - filozof, sociológ, pedagóg, politik a štátnik, ale predovšetkým jeden zo zakladateľov ČSR a prvý československý prezident sa tešil všeobecnej úcte a autorite. Veľa obdivovateľov a sympatizantov mal aj na Slovensku, kde často prichádzal, pretože – ako vravieval - "vždy ho miloval". V sobotu 7. marca uplynie 170 rokov od narodenia "Prezidenta Osloboditeľa", ľudom nazývaného "tatíček Masaryk".
Narodil sa 7. marca 1850 v Hodoníne ako Tomáš Masaryk. Pochádzal z chudobnej rodiny - otec, pôvodom Slovák, pracoval ako kočiš na panskom statku a matka bola kuchárkou.
Po skončení ľudovej školy v Hodoníne, začal študovať na strednej škole v Hustopečiach. Nasledovalo nemecké gymnázium v Brne a neskôr Akademické gymnázium vo Viedni, kde aj v roku 1872 zmaturoval.
Po maturite vyštudoval klasickú filológiu na Filozofickej fakulte Viedenskej univerzity. S cieľom rozšíriť si vzdelanie odišiel v roku 1876 po skončení štúdia z Viedne do Lipska. Práve tam sa zoznámil s americkou študentkou Charlottou Garrigue, dcérou podnikateľa z New Yorku, ktorá sa stala 15. marca 1878 jeho manželkou. Ako prejav vďačnosti a rovnoprávnosti voči nej prijal jej rodné priezvisko Garrigue.
V roku 1882 sa Tomáš Garrigue Masaryk presťahoval z Viedne do Prahy, kde sa popri vedeckej a pedagogickej činnosti aktívne zapojil aj do politického života. Bol tvorcom novodobej teórie "čechoslovakizmu" a jednotného československého národa, teda Čechov a Slovákov považoval za jeden národ. Masaryk mal značný vplyv aj na slovenskú vysokoškolskú mládež. Medzi študentmi bol tiež Milan Rastislav Štefánik. Ten spoznal vtedy 50-ročného profesora filozofie na Karlovej univerzite a považoval ho za svojho učiteľa. Traduje sa, že "tatíčkom" začal Masaryka nazývať práve Milan Rastislav Štefánik.
Deväťdesiate roky 19. storočia patrili v živote T. G. Masaryka medzi veľmi činorodé, čo sa publikácií a literárnych diel týka. Vydáva celý rad spisov ako napríklad "Česká otázka" (1895), "Naše nynější krize" (1895), "Jan Hus" (1895), "Karel Havlíček" (1896), "Moderní člověk a náboženství" (1896), či "Otázka sociální" (1898).
Čoraz viac sa ale začína Masaryk prejavovať aj na politickej scéne. V rokoch 1890 až 1891 pôsobil v Mladočeské straně a v roku 1900 založil Českú stranu lidovou – pokrokovou, neskôr známu ako Realistická strana. Poslancom rakúskej Ríšskej rady bol v rokoch 1891-1893 a v rokoch 1907-1914.
Po vypuknutí prvej svetovej vojny odišiel v decembri 1914 do exilu, aby zo zahraničia bojoval proti Rakúsko-Uhorsku a za vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov. Už o dva roky neskôr vznikla v roku 1916 v Paríži Československá národná rada, ktorej sa stal predsedom. Najbližšími spolupracovníkmi Masaryka boli Milan Rastislav Štefánik a Edvard Beneš.
Tomáš Garrigue Masaryk sa stal 14. októbra 1918 v Paríži predsedom dočasnej československej vlády, o štyri dni neskôr vydal vo Washingtone Vyhlásenie o nezávislosti Česko-Slovenska, v ktorom deklaroval vytvorenie samostatného, demokratického česko-slovenského štátu a 14. novembra 1918 ho Revolučné národné zhromaždenie zvolilo v neprítomnosti za prvého prezidenta Československej republiky.
Zo zahraničia sa triumfálne vrátil do Prahy 21. decembra 1918. "Za svoje politické osamostatnenie ďakujeme v hlavnej miere Západu," vyhlásil T. G. Masaryk.
K Slovensku a Slovákom mal Tomáš Garrigue Masaryk srdečný vzťah. "Prichádzam na Slovensko rád, lebo som Slovensko vždy miloval," vravieval. Jeho najznámejším letným sídlom boli Topoľčianky, kde sa najviac zdržiaval. "Všade v prírode je krásne, ale jeseň v Topoľčiankach je najkrajšia," hovoril prvý československý prezident, ktorý navštevoval Topoľčianky pravidelne počas letných prázdnin. Práve v tamojšom parku vzniklo mimoriadne cenné dielo - kniha filozofických rozhovorov so spisovateľom Karlom Čapkom nazvaná Hovory s T.G.M.
Od roku 1914 do roku 1937 ho celkovo 17-krát navrhli na Nobelovu cenu za mier.
V roku 1934 sa stal T. G. Masaryk po štvrtýkrát prezidentom, ale koncom nasledujúceho roka zo zdravotných dôvodov odstúpil. "To kalné ráno, to si pamatuj, mé dítě," trúchlil nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, básnik Jaroslav Seifert, keď Tomáš Garrigue Masaryk zomrel 14. septembra 1937 vo veku 87 rokov na zámku v Lánoch. Jeho pohreb sa stal 21. septembra veľkou manifestáciou zármutku obyvateľov Československa.
Zdroj: www.hrad.cz, www.topolcianky.sk