Bratislava 04.03.2020 (Skolske.sk)
Na to, aby sa štát výrazne nezadlžoval, existuje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti z marca 2012, ktorý stanovil dlhovú brzdu. Ináč povedané, zákon na Slovensku, ale aj v iných krajinách, určuje akú hranicu pomeru medzi dlhom krajiny a výškou hrubého domáceho produktu, nesmie presahovať. Slovenský zákon bol prijatý ústavnou väčšinou. Základná hranica tohto pomeru je 50%. Hrubý domáci produkt (HDP) je súčtom hodnoty výrokov a služieb vyrobených za jeden rok v určitej krajine. Na Slovensku sa vyjadruje jeho hodnota v eurách. Hodnota dlhu sa vyjadruje obdobne, v eurách.
Cieľom ústavného zákona je pomocou sankčných a mechanizmov korekcie rozpočtu zamedziť nárastu dlhu Slovenska na kritické úrovne.
Podľa slovenského zákona, vláda má obmedzenia vo výdavkoch v prípade, ak dlh presiahne 50%. Ak vláda hospodári tak, že dlh stúpne a nachádza sa medzi 50 a 53 percentami HDP, ocitne sa v prvom sankčnom pásme. Podľa zákona to znamená, že ministerstvo financií musí parlamentu písomne zdôvodniť, prečo je dlh vyšší a aké opatrenia plánuje na jeho zníženie. Pri druhom sankčnom pásme sa ministrom zmrazia platy. V treťom prichádza na rad zmrazenie rozpočtových výdavkov. Ak sa dlh nachádza medzi 57 až 60 percentami HDP, vláda musí predložiť vyrovnaný rozpočet. A napokon, pri dlhu vyššom ako 60 percent výkonu ekonomiky sa v parlamente hlasuje o vyslovení dôvery vláde.
Dlhovú brzdu zaviedli aj v Poľsku, kde ústavný zákon priamo zakazuje vláde dohodnúť úvery alebo poskytnúť záruky, ktoré by spôsobili nárast verejného dlhu nad úroveň 60 % HDP. Na nadnárodnej úrovni je dlhová brzda zahrnutá v Pakte stability a rastu, ktorého súčasťou sú všetky členské štáty Európskej únie. Táto dohoda v rámci nápravnej časti ukladá krajinám povinnosť udržiavať verejný dlh pod úrovňou 60 % HDP, respektíve pri prekročení tejto hodnoty dlh dostatočne rýchlo znižovať. Pri opakovanom porušovaní tohto pravidla môžu byť na krajinu uvalené sankcie zo strany Európskej komisie a Rady Európskej únie.