Oficiálny portrét prezidenta SR je možné objednať TU
Autor textu: TASR
26.02.2020

Hudobný skladateľ Ali Brezovský 

Vytvoril dodnes nezabudnuteľné hity -  Ó, rodný kraj, Zvony pre šťastie, Dobré ráno želám.

Foto: Hudobný skladateľ Ali Brezovský 

Bratislava 26.02.2020 (TASR)

Hudobný skladateľ, hudobný redaktor a dramaturg Ali Brezovský vytvoril dodnes nezabudnuteľné hity ako napríklad Ó, rodný kraj, Zvony pre šťastie, Dobré ráno želám, Kreslím si ružu, Náš učiteľ, či Od piesne k piesni. Hitov, ktoré patria do zlatého fondu slovenskej populárnej hudby, má na konte desiatky. V stredu 26. februára sa fenomén modernej slovenskej piesne dožíva 80 rokov.

      "Mal som šťastie byť pri tom, keď sa rozvíjala interpretácia našej modernej pop hudby. V tom čase bol rozhlas jediným jej producentom, preto, lebo vlastnil nahrávacie štúdiá a okrem toho aj profesionálne teleso Tanečný orchester. Na scénu prišla silná generačná skupina spevákov: Marcela Laiferová, Eva Kostolányiová, Jana Kocianová, Dušan Grúň, Karol Duchoň a ďaľší. Všetci, ktorí sme sa vtedy pohybovali na scéne, sme pozorne sledovali jej vývoj vo svete a všetko progresívne sme sa snažili preniesť do našej muziky," povedal pre TASR jubilujúci hudobný skladateľ Ali Brezovský.

      Pre interpretov nielen komponoval, ale mnohých objavil ako nádejné talenty a stál pri zrode ich úspešných speváckych kariér. S jeho pesničkami zažiarili napríklad Eva Kostolányiová, Karol Duchoň, Marcela Laiferová, Jana Kocianová, Dušan Grúň, Miroslav Žbirka, Marika Gombitová, či Darina Rolincová, a tiež jeho dcéra Mirka Brezovská so svojou skupinou Mona Lisa.

      Ali, vlastným menom Alfonz Brezovský sa narodil 26. februára 1940 v Suchohrade pri Malackách. Po základnej škole absolvoval štúdium na Strednej pedagogickej škole v Bratislave. Po maturite (1958) študoval na Vyššej pedagogickej škole hudobnú výchovu a slovenčinu.



      Začal pracovať ako hudobný redaktor v Československom rozhlase v Košiciach (1962-1970). Koncom 60. rokov 20. storočia prejavili záujem o jeho scénickú hudbu Štátne divadlo v Košiciach a Bábkové divadlo v Žiline. Neskôr tvoril aj pre bábkarov z Bratislavy a Košíc. V roku 1969 získal za hudbu k hre Budulínček 1. miesto na Festivale bábkových divadiel v Záhrebe. Počas svojho pôsobenia v Košiciach stál pri zrode Divadielka pod kupolou, ktoré sídlilo v Malej sále Domu umenia. Robil hudbu k jeho hrám a zábavným programom.

      V roku 1970 prišiel z košického rozhlasového štúdia do Bratislavy a tu zostal až do roku 2004, kedy odišiel do dôchodku. Takže celý svoj tvorivý život zasvätil nielen hudbe, ale i rozhlasu.


​​​​​​​
      "V hudobnej réžii vládol vtedy nekompromisný Leoš Komárek, ktorý bol veľký estét a okrem správnej intonácie kládol dôraz aj na problémy štýlovo-žánrovej interpretácie. Redakciu populárnej hudby viedol skvelý človek Paľo Zelenay. A ten vždy žičil všetkému novému a mladému. Ja som bol dramaturgom externých súborov. V tom čase pôsobili na scéne profesionálne kapely Braňa Hronca, Juraja Velčovského, Gustáva Offermanna a ďalšie, ktoré mali svoju existenciu postavenú na tom, že predovšetkým chodili hrať do zahraničia," uviedol ďalej Ali Brezovský. To bolo podľa jeho spomienok pre našincov veľmi atraktívne, pretože tam mohli získať profesionálne skúsenosti, ktoré potom využili aj na domácej scéne.

      "Napokon, bola to jedna z mála možností, ako sa mohol náš človek legálne dostať na Západ, spoznať ako tam ľudia žijú a zarobiť si finančné prostriedky v tvrdej mene. V čase, keď boli doma, nahrávali nové veci v rozhlase, alebo v Opuse, či v televízii. Tie nahrávky rozhlas preberal do svojej fonotéky," dodal pre TASR skladateľ.

      Texty k jeho melódiám písala často jeho manželka, textárka Vlasta Brezovská. Spolupracoval však aj s Danielom Mikletičom, Alexandrom Karšayom, Tomášom Janovicom, Petrom Brhlovičom, Ľubošom Zemanom alebo so Zorom Laurincom. Koncom 70. a začiatkom 80. rokov 20. storočia zložil hudbu k filmom Dievča z jazera (1978) v réžii Jána Lacka, Smoliari (1978, réžia Dušan Kodaj), Otec ma zderie tak či tak (1980, Oto Krivánek), Toto leto doma (1980, Ján Lacko) a Zázračný autobus (1982 Georgis Skalenakis).

      Skladateľ Ali Brezovský sa autorsky podieľal aj na piesňach, ktoré odzneli v televíznej relácii Zlatá brána (1970-1985). Je autorom hudby k cyklu detských piesní Cengá do triedy, spolupodieľal sa na albumoch English is easy (2003), Angličtina v pesničkách (2003, 2006), Have a nice day (2008). Spolupracoval na príprave súťaže Košický zlatý poklad.

      Práve k životnému jubileu Brezovského odohrali vo veľkom štúdiu Slovenského rozhlasu 19. februára koncert zostavený z jeho najväčších hitov v interpretácii Orchestra Gustava Broma pod dirigentským vedením Vlada Valoviča. "Tvorivý človek nosí stále niečo v hlave, dá sa povedať, že nikdy nekončí, tak uvidíme, čo sa bude diať. K nedožitej sedemdesiatke Karola Duchoňa sa pripravuje v apríli v Galante veľký koncert a na tom spolupracujem s orchestrom Taste of Brass. Teším sa na to, robil som často pre Karola. Vlastne sa stále niečo deje," dodal optimisticky Ali Brezovský.

November 2024

Po
Ut
Str
Št
Pia
So
Ne
-
-
-
-
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
-
Napíšte nám [email protected]