Sme schopní zmeniť svet?
Diskutovali učitelia na druhom víkendovom školení programu Školy, ktoré menia svet.
Keďže vzdelávacie štandardy predmetu Občianska náuka aj keď obsahujú množstvo kompetencií, vedomostí a zručností, ktoré by žiaci mali osvojiť, nie vždy sa nájde priestor a čas, aby tie boli v dostatočnej miere uchopené, v Gymnáziu Petra Pázmáňa s vjm sme sa rozhodli zapojiť do projektu Školy, ktoré menia svet.
Je to zážitkový tréningovo-mentoringový program pre učiteľov a učiteľky spoločenskovedných predmetov (predovšetkým občianska náuka, etická výchova, dejepis, mediálna výchova a pod.) na ZŠ a SŠ kdekoľvek na Slovensku. Je zameraný na profesionálny rozvoj pedagógov a na rozvoj občianskych kompetencií a životných zručností ich žiakov a žiačok, kreovanie novej podoby občianskej náuky a posilňovanie demokratickej a otvorenej klímy na škole. Prostredníctvom zavádzania interaktívnych a zážitkových metód a prvkov kreatívneho a zábavného neformálneho vzdelávania do výučby tradičných predmetov a do ponuky extrakurikulárnych školských aktivít podnecuje u žiakov a žiačok kritické myslenie, myslenie v kontexte a v súvislostiach, mediálnu gramotnosť, demokratické zmýšľanie, morálne hodnoty, empatiu, dobrovoľnícke aktivity, občianske povedomie o fungovaní štátu, občiansku angažovanosť a zodpovednosť.
Pedagógovia a školy, ktoré menia svet, sú „povestnou“ zmenou, ktorú chcú vidieť v školstve. Presne takíto učitelia sa stretli v aktuálnom ročníku projektu už druhý krát vo Zvolene na víkendovom školení. Spoločne s Vladom Burjanom, vydavateľom časopisu Dobrá škola rozmýšľali či politika patrí do škôl a v akom rozsahu, či školy vôbec majú schopnosť meniť svet, v ktorých oblastiach chceme, aby školy niečo menili a napokon sme sa dostali k zaujímavej debate o tom, či škola má fungovať ako inkubátor (chrániť žiaka pred vplyvmi zvonka) alebo ako simulátor (poskytnúť bezpečný priestor, kde by žiaci mohli vyskúšať ako veci reálne fungujú)? Jednoznačné odpovede síce nenašli, ale debata bola konštruktívna.
V ďalšom bloku psychologička Denisa Zlevska priblížila tému vyhorenia, spoločne definovali kroky, ktoré k tomu vedú, ako sa brániť a čo podniknúť, aby sme nepodľahli tomuto zákernému syndrómu. No a napokon Dávid Králik, spoluzakladateľ súkromnej školy Félix, mentor a supervízor v programe IRPU (Individuálny rozvojový program učiteľa) dal zopár tipov na reflexiu a spätnú väzbu – ako inak, než aktívnym zapojením prítomných.
Uvidíme sa všetci v júni!
