Abeceda ekonomiky - rakúska ekonomická škola
TASR prináša seriál - základné informácie o ekonomike
Bratislava 12.02.2020 (Skolske.sk)
Rakúska ekonomická škola, alebo tiež viedenská škola, je smerom ekonomickej teórie. Zdôrazňuje úlohu samoregulačnej sily mechanizmu trhových cien. Tvrdí, že ekonomika funguje tak, že sama seba organizuje.
Termín samoregulácia, alebo samoorganizácia nie je nový. Túto zvláštnosť si všimli už v antickom Grécku atomisti Democritus a Lucretius. V roku 1790 Immanuel Kant prvý krát zaviedol termín „samoorganizácia prírody“. Vedecky sa začali problémom samoorganizácie zaoberať vedci Ilya Prigogine a Isabelle Stengers v roku 1979 v knihe "Dialóg s prírodou".
Základom samoregulačného prístupu k ekonomike je tvrdenie, že zložitosť ľudského správania a neustála zmena v charaktere trhov značne sťažujú matematické modelovanie v ekonomike, ak je to vôbec možné). V tejto situácii sa v oblasti hospodárskej politiky stali zásadami zásady slobodnej ekonomiky známeho pod pojmom laissez-faire, či hospodárskeho liberalizmu a libertarianizmu. Zástancovia rakúskej školy vystupujú za obranu slobody dohôd, ktoré uzatvárajú účastníci dohôd, ale hovoria aj tom, že do zmlúv by nemal nikto zasahovať, najmä štát.
Rakúska ekonomická škola radikálne subjektívne psychologická, verbálne orientovaná a monistická; odmieta používanie metodológie prírodných vied, najmä matematiky, na štúdium ľudského konania a namiesto toho sa snaží opierať o vedu o praxi, teda praxeológiu.
Aké sú korene tejto ekonomickej školy? Jej počiatky siahajú do XV. storočia, keď nasledovníci Svätého Tomáša Akvinského, publikujúci a vyučujúci na Salamanskej univerzite v Španielsku, hľadali vysvetlenie pre široké spektrum ľudského konania a spoločenskej organizácie.
Títo neskorší scholastici počas niekoľkých generácií objavili a vysvetlili zákony ponuky a dopytu, príčiny inflácie, pôsobenie výmenných kurzov a subjektívnu povahu ekonomickej hodnoty. Ako teológovia morálky, naliehali na vlády aby sa riadili etickými princípmi a žili podľa pravidla: prvou úlohou ekonóma je povedať vládam čo nemôžu robiť.
Najvýznamnejšími predstaviteľmi školy sú Carl Menger, Eugen von Böhm-Bawerk, Ludwig Edler von Mises, Friedrich August von Hayek, Murray Rothbard a Walter Block.