Abeceda ekonomiky - Thorstein Veblen
TASR prináša príbeh významného ekonóma.
Bratislava 09.02.2020 (Skolske.sk)
Thorstein (Bunde) Veblen (1857 – 1929) bol americký ekonóm a sociológ nórskeho pôvodu. Je zakladateľom inštitucionalizmu a spoluzakladateľom teórie manažérskej revolúcie.
Narodil sa v americkom meste Cato v štáte Wisconsin v rodine nórskych imigrantov. Mal 11 súrodencov a jeho synovec Oswald Veblen bol slávny matematik. Svoje štúdium začal v Minnesote na Carleton College, kde bol jeho učiteľom ekonómie John B. Clark. Neskôr študoval filozofiu a ekonómiu na Univerzite Johnsa Hopkinsa a v štúdiu filozofie pokračoval na Yalskej univerzite. Získal tu doktorát z filozofie, ale učiteľské miesto na univerzite sa mu nepodarilo zohnať. Šesť rokov strávil doma ako nezamestnaný, aby potom znovu začal študovať ekonómiu na Cornell University.
Veblen mienil, že v trhovej ekonomike sú spotrebitelia vystavení všetkým sociálnym a psychologickým tlakom, čo ich núti robiť neprimerané rozhodnutia. Vďaka Veblenovi sa pojem demonštratívna spotreba“ dostal do ekonomickej teórie nazývanej „Veblenov jav alebo paradox. Veblenov jav je pomerne častým javom prudko narastajúcej spotreby, ku ktorej dochádza pri konzumácii tovaru, ktorý je väčšinou neprístupný pre bežných spotrebiteľov kvôli jeho vysokej ceny, čo zdôrazňuje spoločenské postavenie ich vlastníkov. Pri takejto spotrebe sa pozoruje priama súvislosť: čím vyššia je cena produktu, tým vyššia je úroveň jeho spotreby.
Jeho najznámejšia je kniha Teória prázdnej triedy s podtitulom ekonomická štúdia inštitúcií ( The Theory of the Leisure Class: An Economic Study of Institutions).
V tejto knihe americký vedec navrhuje použiť pri analýze ekonomických javov použiť princípy biologickej dynamiky a považuje vývoj spoločnosti za proces prirodzeného výberu inštitúcií. Podľa T. Veblena sú ekonomické procesy založené na psychológii, biológii a antropológii. Americký ekonóm skúmal problémy spojené so štátnymi zásahmi do ekonomiky. Hlavnú úlohu v hospodárskom rozvoji by mala mať podľa názoru T. Veblena zohrávať technokracia. Preto navrhol presunúť vedenie hospodárstva a štátu do rúk priemyselnej a technickej inteligencie. Podľa jeho názoru by počas vlády mal existovať istý druh mozgového centra - think tanku intelektuálov, technických špecialistov, ktorí prispievajú k racionálnejšej činnosti štátu. Téma ekonomickej vedy je podľa T. Veblena oblasť skúmania motívov spotrebiteľského správania.