Abeceda ekonomiky – inštitucionalizmus
TASR prináša seriál - základné informácie o ekonomike
Bratislava 05.02.2020 (Skolske.sk)
Inštitucionalizmus, alebo inštitucionálna ekonómia, v anglickom jazyku institutional economics je smer teórie, ktorý skúma evolúciu sociálnych inštitúcií. Sú to napríklad tradície, morálka,, rodina, sociálne spoločenstvá a ich vplyv na sociálne správane ľudí.
Zakladateľom inštitucionalnej ekonómie je americký ekonóm Thorstein Bunde Veblen (1857 – 1929). Termín inštitucionálna ekonomika zaviedol Walton Hale Hamilton (1881 – 1958) v roku 1919 v časopise American Economic Review.
Pojem inštitucionalizmus zahŕňa dva pohľady na inštitúcie: „inštitúcie“ - normy, zvyky správania v spoločnosti a „inštitúcie“, ale aj zmenu noriem, ale konsolidáci noriem a zvykov vo forme zákonov, organizácií, inštitúcií. Význam inštitucionálneho prístupu sa neobmedzuje na analýzu ekonomických kategórií a procesov v čistej forme, ale na zahrnutie inštitúcií do analýzy a na zohľadnenie nehospodárskych faktorov.
Inštitucionalizmus analyzuje nielen ekonomické kategórie a procesy v ich čistej forme, ale aj inštitúcie a neekonomické faktory. Navrhovatelia inštitucionalizmu tvrdia, že neoklasicisti sú odtrhnutí od skutočného života ľudí, pretože napríklad ceny nie sú určené voľnou konkurenciou, pretože v skutočnosti neexistuje.
V dielach inštitucionalistov nenájdete nadšenie pre zložité vzorce, grafy. Ich argumenty sa zvyčajne zakladajú na skúsenostiach, štatistikách. Zameriava sa nie na analýzu cien, ponuky a dopytu, ale na širší plán. Nejde o čisto ekonomické problémy, ale o ekonomické problémy spojené so sociálnymi, politickými, etickými a právnymi problémami.
Inštitucionalizmus sa pri riešení individuálnych zásadných a relevantných úloh spravidla nerozvinul spoločnú metodiku, nevytvoril jednotnú vedeckú školu. Prejavilo sa to v slabosti inštitucionálneho smerovania, jeho neochotou vypracovať a prijať všeobecnú logicky harmonickú teóriu.