Abeceda ekonomiky – kameralizmus
TASR prináša seriál – základné informácie o ekonomike.
Bratislava 31.01.2020 (Skolske.sk)
Čo je to kameralizmus? Je to stredoeurópska verzia merkantilizmu. Ovplyvnil ekonomické myslenie v Rakúsko – Uhorsku a v Nemecku na prelome XIX. a XX. storočia. s merkantilizmom má spoločné to, že sa tiež ústredil na praktické otázky z oblasti hospodárstva, silnú pozíciu štátu a takú obchodnú bilanciu, kde množstvo vyvezených tovarov vyjadrených v peniazoch prevyšuje množstvo dovezených výrobkov.
Kameralizmus kládol väčší dôraz na rast populácie. Bolo to z niekoľkých dôvodov. Prvým bol mocenský. Viac poddaných znamená väčšiu armádu. Druhým bol dôvod rozpočtu. Čím viac obyvateľov, tým viac daní zaplatia. Tretím dôvodom bol dopyt. Čím viac obyvateľov, tým sa predá viac výrobkov, tým väčší je trh. Štvrtým dôvodom bol veľký úbytok populácie vo vojnách a počas epidémií.
Merkantilisti a kameralisti mali rozdielny pohľad na rozdielny pohľad na obchodnú bilanciu.
Merkantilistom záležalo na rovnováhe medzi hodnotou tovarov a služieb a množstvom peňazí v obehu. Kameralisti kládli na dôraz na bilanciu na trhu práce. Snažili sa o čo najväčšiu zamestnanosť. To je dnes napríklad cieľom Federálneho rezervného systému, ktorý v USA plní úlohu centrálnej banky. Kameralisti nekládli dôraz na príliv zlata, teda peňazí do ekonomiky. Rozdeľovali prácu na produktívnu a neproduktívu. Neproduktívna práca bola napríklad činnosť služobníctva. V súčasnej ekonomickej teórii to znamená, že rozlišovali medzi produkciou tovarov a služieb. Boli proti vývozu drahých kovov a surovín, dovozu spotrebného a luxusného tovaru, rastu spotreby.
Kameralisti považovali za zdroj národného bohatstva poľnohospodárstvo a pôdu. Mienili, že iba tam sa môže dariť priemyslu, remeslám a obchodu, kde je dobré poľnohospodárstvo. Snažili sa o sebestačné poľnohospodárstvo, ktoré bude nezávislé od dovozu. Nepáčila sa im nerovnováha medzi mestami a vidiekom a chceli, aby si roľníci rozdelili velkostatkársku pôdu, a boli viac motivovaní prácou na vlastnej pôde.
Kameralismus sa učil aj na univerzitách. Kamerálne vedy sú znalosti vyžadované od úradníkov krajinských komôr. Tí mali na starosti finančnú a daňovú politiku, živnosti, poľnohospodárstvo, obchod a podobne. V rok 1752 - Johan Heinrich von Justi založil na želanie Márie Terézie prvú katedru kamerálnych vied na Viedenskej univerzite.