Abeceda ekonomiky - historická škola v ekonómii
TASR prináša seriál - základné informácie o ekonomike
Bratislava 31.01.2020 (Skolske.sk)
Historická škola je teoretický smer v ekonómii. Jej základným východiskom bolo štúdium dejín ekonomiky a analýza konkrétnych ekonomických situácií v rôznych krajinách. Najvýznamnejším predchodcom historickej školy bol Friedrich List (1789 – 1846), ktorý zastával evolučný pohľad na politickú ekonómiu. Základom jeho výkladu ekonomiky boli historické porovnania. Jeho hlavným dielom je Das Nationale System der politischen Oekonomie (Národný systém politickej ekonómie, 1841). Vychádza z myšlienky, že je potrebné rozvíjať špecifickú národnú politickú ekonómiu, ktorá musí zohľadňovať národné špecifiká a slúžiť národným záujmom. List sformuloval koncept štádií ekonomického vývoja, podľa ktorého určitým dosiahnutým úrovniam hospodárskeho rozvoja mali zodpovedať rozdielne hospodárskej politiky, čím spochybňoval univerzálne ekonomické zákony klasickej politickej ekonómie. Na rozdiel od klasikov, ktorí verili, že hospodárstvo ovplyvňujú dva faktory: človek a celé ľudstvo, Friedrich Liszt tvrdil, že národnosť je tiež veľmi dôležitým faktorom
Nemecká historická škola vychádza z nemeckej klasickej filozofie, predovšetkým z Immanuela Kanta a Georga Wilhelma Friedricha Hegela . Kant tvrdil, že poznanie nemôže mať žiadny obsah, ak sa nevzťahuje ku skúsenosti. Vplyv na formovanie nemeckého ekonomického myslenia hralo oneskorenie Nemecka v hospodárskom rozvoji a nutnosť čeliť zahraničnej konkurencii. Úlohu hrala aj vysoká úroveň historickej vedy v nemeckých krajinách. Historická škola nadväzovala aj na Kamerálne politické vedy, čo bol systém náuk uplatňovaný v stredoeurópskych krajinách, ktorý pripravoval úradníkov pre štátnu správu a obsahoval aj disciplíny ako obchodné právo, štátne financie či dane. Postupne sa kameralistika približovala k vede o národnom hospodárstve.
Prítomnosť štátnych inštitúcií v ekonomike bola vnímaná ako niečo zrejmé a správne, pretože konanie štátnych orgánov sledovalo záujmy organicky koncipovaného národa, civilizácie, či rasy. Predstavitelia staršej historickej školy tiež úplne odmietli teoretickú reflexiu politickej ekonómie a propagovali iba faktické štúdie sociálno-ekonomických javov.