Bratislava 29.01.2020 (Skolske.sk)
Monetarizmus je teória, podľa ktorej je množstvo peňazí v obehu určujúcim faktorom rozvoja ekonomiky. Je jedným z hlavných smerov neoklasického hospodárskeho myslenia. Moderný monetarizmus vznikol v 50. rokoch XX. storočia ako séria empirických štúdií v oblasti peňažného obehu. Zakladateľom monetarizmu je Milton Friedman, ktorý sa v roku 1976 stal laureátom Ceny Švédskej ríšskej banky za ekonómie n pamiatku Alfreda Nobela. Názov novej ekonomickej teórie však ako prvý použil švajčiarsky a americký ekonóm Karl Brunner (1916 – 1989).
Pochopenie, že zmeny cien závisia od objemu peňažnej zásoby, sa má korene v ekonomickej teórii už od staroveku. Už v III. storočí to tvrdil slávny staroveký rímsky právnik Julius Paulus. Neskôr v roku 1752 študoval anglický filozof D. Hume vo svojej Eseji o peniazoch vzťah medzi tokom peňazí a infláciou. Tvrdil, že zvyšovanie ponuky peňazí vedie k postupnému zvyšovaniu cien, až kým nedosiahnu svoj pôvodný pomer s množstvom peňazí na trhu. Tieto názory zdieľa väčšina predstaviteľov klasickej školy politickej ekonómie. V čase, keď John Stuart písal všeobecne zásady politickej ekonómie, sa už vyvinula kvantitatívna teória peňazí. Pridal k definícii Huma vysvetlenie potreby stálej skladby dopytu. Pochopil, že ponuka peňazí by mohla zmeniť relatívne ceny. Zároveň tvrdil, že zvýšenie ponuky peňazí nevedie k automatickému zvýšeniu cien, pretože rezervy peňazí alebo ponuka produktov, sa môžu tiež zvýšiť v porovnateľných objemoch.
V roku 1951 M. Friedman viedol projekt v rámci Národného úradu pre ekonomický výskum o štúdiu vplyvu peňazí faktora na hospodársky cyklus. Výsledkom intenzívneho štatistického výskumu v roku 1956 bol jeho slávny článok s názvom Kvantitatívna teória peňazí: nová verzia. V roku 1963 bol spolu s Annou. Schwartzovu, základného diela Menová história Spojených štátov, 1867 - 1960, ktoré malo obrovský vplyv na diskusiu o hospodárskej politike v šesťdesiatych rokoch.
V súvislosti so zásadou zásady neutrality peňazí monetaristi obhajovali legislatívne ukotvenie pravidla, podľa ktorého by sa peňažná zásoba mala rozširovať rovnakým tempom ako miera rastu reálneho hrubého domáceho produktu (HDP). Dodržiavanie tohto pravidla odstráni nepredvídateľné účinky proticyklickej menovej politiky. Podľa monetaristov bude stále rastúca ponuka peňazí podporovať rastúci dopyt bez toho, aby spôsobovala infláciu.