Abeceda ekonomiky - keynesiánstvo
TASR prináša seriál - základné informácie o ekonomike
Bratislava 28.01.2020 (Skolske.sk)
Keynesiánstvo (keynesiánska ekonómia) je makroekonomický trend, ktorý sa vyvinul ako reakcia ekonomickej teórie na Veľkú depresiu v Spojených štátoch. Základnou prácou bola Všeobecná teória zamestnanosti, úrokov a peňazí od Johna Maynarda Keynesa, publikovaná v roku 1936,. Od začiatku 20. rokov minulého storočia bolo publikovaných množstvo vedeckých prác J. M. Keynesa, v ktorých bola jeho teória vyvinutá. , ovplyvnené ponaučeniami a dôsledkami 1. svetovej vojny J. M. Keynes vo svojej práci „Ekonomické dôsledky mieru, uvádza ako ústredný problém uvalenie obrovských reparácií, teda náhrad za škody, ktoré Nemecko spôsobilo iným krajinám. Keynes to považoval za tragickú chybu, ktorá by mala viesť k oživeniu vývoznej expanzie tejto krajiny a vzniku rozporov, ktoré, ako predpovedal J. M. Keynes, vedú k novej svetovej vojne.
Od 40. do prvej polovice 70. rokov 20. storočia obsadil koncept J. M. Keynes dominantné postavenie vo vládnych a akademických kruhoch najrozvinutejších industrializovaných krajín Západu. V 50. a 60. rokoch boli mnohí keynesiánci napadnutí predstaviteľmi neoklasicistickej školy. Nástup monetarizmu prerušil dominanciu keynesiánstva, monetarizmus však používal koncept menovej regulácie, ktorý vypracoval J. M. Keynes. Prišiel s myšlienkou vytvoriť Medzinárodný menový fond (MMF).
Pod vplyvom keynesiánstva sa väčšina ekonómov presvedčila o užitočnosti a potrebe robenia makroekonomických politík pre dlhodobý rast s cieľom zabrániť inflácii a recesiám. Avšak v 70. rokoch 20. storočia. v Spojených štátoch opäť nastala kríza, v ktorej bola vysoká nezamestnanosť a súčasne vysoká inflácia, tento jav sa nazýval stagflácia. To oslabilo dôveru ekonómov v keynesiánstvo. Následne boli Keynesiánci schopní vysvetliť jav stagflácie ako súčasť svojho modelu.
Pozrime sa na podstatu keynesiánstva. Trhové hospodárstvo nie je charakterizované rovnováhou a poskytuje plnú zamestnanosť. Dôvodom je tendencia šetriť časť príjmu, čo vedie k tomu, že celkový ekonomický dopyt je nižší ako celková ekonomická ponuka. Ľudia a podniky viac šetria ako investujú. Preto by mal štát regulovať ekonomiku ovplyvňovaním celkového dopytu: zvyšovaním peňažnej zásoby, znižovaním úrokových sadzieb, čo podporuje. Nedostatok dopytu je kompenzovaný verejnými prácami a rozpočtovým financovaním.
V rámci tohto systému rozvinuté krajiny úspešne vybudovali hospodárstvo už 25 rokov. Až začiatkom 70. rokov sa problémy s makroekonomickou politikou začali zhoršovať v dôsledku ropnej krízy z roku 1973.
J. M. Keynes vybudoval nasledujúci reťazec: Pokles celkového spotrebiteľského dopytu spôsobuje pokles výroby tovarov a služieb. Zníženie výroby vedie k zániku malých výrobcov, k prepúšťaniu najatých pracovníkov veľkými podnikmi ak veľkej nezamestnanosti. Nezamestnanosť znamená pokles príjmu domácnosti, teda kupujúcich. A to zase núti ďalší pokles spotrebiteľského dopytu po tovare a službách. Existuje začarovaný kruh, ktorý udržuje hospodárstvo v stave chronickej depresie.