Slovák 1. septembra 1936: Mohutné oslavy Štúrove v Bánovciach – 5

Foto: Slovák z 1. septembra 1936

Bánovce nad Bebravou 20.01.2020 (Skolske.sk)

Medzi knihami mám založenú kópiu denníka Slovák z 1. septembra 1936. Číslo sa venuje odhaleniu Štúrovho pamätníka v Bánovciach. Vyberám z neho, aby som v piatich častiach priblížila atmosféru vtedajších veľkolepých osláv. Do textu som nezasahovala, ani ho nekomentujem. Ide mi predovšetkým o autenticitu a historickú hodnotu.  

Po obede bola posviacka základného kameňa rím.-kat. učiteľského internátu, ktorú vykonal a význam tohto aktu v krátkosti ocenil prelát Andrej Hlinka.

Katolíci a slovenský život

Medzitým sa sriadil sprievod orolstva, ktorý odpochodoval na cvičište, kde bolo verejné cvičenie orolskej župy cyrilometodejskej. Na cvičení pred šíkom prehovoril starosta župy msgr. Formánek a slávnostný prejav povedal msgr. Dr. Jozef Tiso.

V oceňovaní účasti katolíctva na slovenskej národnej borbe prišiel dr. Tiso k záveru, že katolíci vybrali si ľví podiel na národnej práci. A katolíci boli aj tí, ktorí vedeli kvitovať aj prácu iných, keď táto práca bola pre národ užitočná. Slovenských katolíkov radi by isté kruhy vyradiť zo slovenského národného kolektíva a chcely by nahovoriť verejnosti, že slovenskí katolíci nemali účasti na národnom živote. A hľa, dnešná slávnosť je novším dôkazom toho, že keď treba vyhrabávať minulosť, zasa sú to len katolíci, ktorí to robia. Vedení objektivitou k zásluhám iných, dávame každému to, čo mu patrí.
Po reči dr. Tisu nastúpily orolské šíky, ktoré v úhrnnom počte 800 vykonaly vo všetkých kategoriách vzorne svoju úlohu. Medzi cvičením prehovoril ešte čestný starosta Orla dr. Ján Kovalik a cvičenie bolo zakľúčené.

Večer bola v katolíckom dome ešte veselica, ale na tej ostali hostia už iba z najbližšieho okolia, lebo najväčšia čiastka obecenstva osobitnými vlakmi a autobusmi rozišla sa už do svojich domovov, aby myšlienky Štúrove, tak krásne v Bánovciach interpretované, rozniesla po všetkých krajoch Slovenska.
Denník Slovák priniesol okrem osláv aj bezprostrednú reakciu na to, ako o slávnosti odhalenia pamätníka písali v „A – Zet-e.“

„ A – Zet“ a Bánovce

Asfaltový česko-socialistický „A – Zet“ referuje o slávnosti v Bánovciach a píše, že sa tam odohraly škandálne scény, takže vraj aj rozhlas musel byť prerušený. Vraj slová tajomníka osláv vyústily v neslušnosti, adresovanej vysokým predstaviteľom štátu i krajiny slovenskej. Konštatujeme, že nič podobného sa nestalo. V. H. Kurtha vyslovil síce poľutovanie nad tým, že zástupcovia vlády neprišli, ale nebolo to povedané tak, aby preto musel byť vypínaný rozhlas a aby asfaltový „A – Zet“ mal zámienku „ brániť“ zasa republiku oproti Slovákom. Písačky „A – Zetu“ sú výtvorom fantázie iba nezodpovedného a neustále rozbroje hľadajúceho riportéra. Dúfame, že aj vládni činitelia si vyprosia, aby ich do ochrany brali ľudia takéhoto žánru.

Noviny Slovák založil Andrej Hlinka v roku 1919 a počas 2. svetovej vojny sa stali jedným z piatich denníkov, ktoré mali povolenie vychádzať, pretože bezvýhradne slúžili fašistickému režimu. Už aj pred vojnou mali problémy so svojím obsahom. Profesorka žurnalistiky Danuša Serafínová vo svojej knihe Náčrt dejín slovenskej žurnalistiky o  fungovaní denníka v predvojnovom období píše: “Za svoje autonomistické vystupovanie a osočovanie protivníkov býval Slovák často cenzurovaný a pokutovaný.”  

Súvisiace články:

Slovák 1. septembra 1936: Mohutné oslavy Štúrove v Bánovciach -1

Slovák 1. septembra 1936: Mohutné oslavy Štúrove v Bánovciach -2

Slovák 1. septembra 1936: Mohutné oslavy Štúrove v Bánovciach -3

Slovák 1. septembra 1936: Mohutné oslavy Štúrove v Bánovciach - 4


​​​​​​​Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou