Abeceda ekonomiky - Daniel Khaneman
TASR prináša príbeh významného ekonóma.
Bratislava 20.01.2020 (Skolske.sk)
Daniel Kahneman (1934) je izraelsko-americký psychológ. Pôsobí ako profesor na Princentonskej univerzite. Daniel Kahneman sa narodil v roku 1934 v izraelskom meste Tel Avive, svoje detstvo potom strávil v Paríži, kam jeho rodina roku 1920 emigrovala z Litvy. Aj napriek tomu, že si Francúzsku obľúbili a mali tu veľa priateľov, nikdy sa ako prisťahovalci necítili úplne v bezpečí. Po vypuknutí druhej svetovej vojny a následnom obsadzovanie Francúzska. Pred nemeckými vojskami bola celá rodina po zvyšok vojny neustále na úteku. Jeho otec zomrel v roku 1944, rodina si potom požiadala o povolenie odsťahovať sa za príbuznými do Britskej mandátnej Palestíny. Povolenie im udelili udelené v roku 1948, tesne pred vytvorením štátu Izrael.
Je nositeľom Ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela za rok 2002 za prínos v oblasti integrovania poznatkov z psychologického výskumu do ekonomických vied, a to najmä poznatkov o ľudskom úsudku a rozhodovania za neistoty. Spolu s Amosom Nathanom Tverskym poukázali na to, že model racionálneho rozhodovania je potrebné považovať len za taký, ktorý sa odporúča v praxi a pre vedu. Realita je úplne iná. Ľudia sa správajú na základe emócií. Napriek tomu mnohí vysokoškolskí pedagógovia z oblasti ekonómie tvrdia, že rozhodovanie ľudí je racionálne. Je autorom takzvanej prospektovej teórie.
Prospektová teória je behaviorálna ekonomická teória, ktorú Daniel Kahneman predstavil spoločne s Amos Tverskym v článku "Prospect Theory: An Analysis of Decision under Risk" v preklade prospektová teórie: Analýza rozhodovanie riziká, ktorý bol uverejnený časopisom Econometrica v roku 1979. Táto teória vysvetľuje princíp systematické voľby, ktorú ľudia najčastejšie robia. Popisuje spôsob premýšľania o zisku a strate, úspechu a neúspechu nie na základe objektívnych pravdepodobnostných výpočtov, ale na správanie bežných ľudí, akési subjektívne pravdepodobnosti. Kombinuje psychologické pohľady s ekonomickými a zavádza tzv. Psychohodnotu. Tvoria ju tri kognitívne princípy, ktoré majú vplyv na hodnotenie finančných výsledkov a sú tiež súčasťou mnohých procesov vnímanie, emócií a úsudkov.