Pred 130 rokmi sa narodil Jan Hála, maliar a milovník Važca
Významná je aj jeho ilustrátorská činnosť, najmä pre deti a mládež.
Blatná/Bratislava 19.01.2020 (TASR)
Podtatranská obec Važec je úzko spätá s menom českého maliara Jana Hálu. Rázovitá obec, jej obyvatelia, ich zvyky a tradície sa stali nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie pre jeho obrazy a ilustrácie. Od narodenia maliara, ktorý sa stal výtvarným dokumentaristom života ľudí vo Važci v 20. až 50. rokoch minulého storočia, uplynie v nedeľu 19. januára 130 rokov.
Važec učaroval maliarovi pochádzajúcemu z južných Čiech do takej miery, že sa v roku 1923 v obci pod Kriváňom natrvalo usadil a prostredníctvom obrazov zdokumentoval život obce, o ktorej český spisovateľ a dramatik Karel Čapek napísal, že ak je humor soľou zeme, tak v tejto dedine majú soli neúrekom.
Naturalizovaný Važťan Jan Hála nebol jediný český maliar, ktorý chodil maľovať na Slovensko. Krásu podtatranského kraja na svojich obrazoch zachytili napríklad František Havránek či Jaroslav Augusta. No asi len Hálovi sa podarilo zobraziť ľudský a nezlomný charakter ľudí žijúcich v neľahkých podmienkach pod Tatrami.
Aj vďaka jeho obrazom sa zachovala podoba Važca z 20. rokov minulého storočia. Obec totiž 17. júla 1931 zachvátil požiar, ktorému podľahlo viac ako 400 domov a poľnohospodárskych budov. Bez prístrešia ostalo okolo 2000 ľudí.
Jan Hála sa narodil 19. januára 1890 v českej obci Blatná, ktorá je dnes súčasťou mestečka Frymburk. Syn pekárskeho majstra odmalička prejavoval záujem o kreslenie či maľovanie, ale aj o históriu a literatúru. Základnú školu navštevoval v rodnej Blatnej. Maturoval na gymnáziu v Českých Budějoviciach a maliarstvo študoval od roku 1912 na Akadémii výtvarných umení (AVU) v Prahe. V roku 1915 narukoval, a preto štúdium na AVU ukončil až v roku 1918.
V rannom období svojej tvorby sa venoval krajinomaľbe a expresívne podaným sociálnym motívom z prostredia baníkov. Zlom v tvorivom živote Jana Hálu nastal po návšteve slovenskej dediny Važec. V roku 1923 sa v obci natrvalo usadil. O dva roky sa stal členom Spolku slovenských umelcov a v roku 1928 členom Umeleckej besedy slovenskej. Spoluzakladal Umelecký spolok Tatran (1926—1929).
V roku 1939, po vzniku vojnovej Slovenskej republiky (1939-1945), musel ako Čech aj s rodinou Važec opustiť, ale už v roku 1940 sa do svojej milovanej slovenskej dediny vrátil. Po vypuknutí Slovenského národného povstania (SNP) sa aktívne zapojil do bojov a za svoju činnosť bol po vojne vyznamenaný.
Samostatne vystavoval v Prahe (1932), trikrát v Košiciach (1931, 1933, 1938), v roku 1932 v Bratislave a o rok neskôr aj v Liptovskom Mikuláši. V roku 1942 sa zúčastnil na bienále v Benátkach.
Spočiatku vo Važci maľoval figurálne štúdie národopiseckého charakteru, ale od začiatku 30. rokov 20. storočia si vytvoril osobitý štýl zobrazovania Važťanov a ich života, obohatený prvkami secesie či expresionizmu. Sústredil sa najmä na motívy z bežného života ľudí z obce a tie často umiestňoval na pozadie scenérie Vysokých Tatier. V jeho dielach dominovali motívy pracujúcich žien (napr. Priadky, 1934), ľudových zábav (Tanec vo Važci, 1931), maľoval aj nevesty (Važecká mladucha s jablkom, 1944) či matky s dieťaťom (Važecká madona, 1928).
Významná je aj jeho ilustrátorská činnosť, najmä pre deti a mládež. Ilustroval detský časopis Slniečko, leporelá, knihy Maroško vo Vtáčikove, Dobšinského Prostonárodné slovenské povesti. Hálova ilustračná tvorba má základný význam v raných fázach vývinu slovenskej knižnej kultúry 20. storočia. Knižne vydal publikáciu Pod Tatrami (1948) a album Maľby (1951).
Maliar a ilustrátor Jan Hála zomrel na Slovensku vo Važci 17. mája 1959 vo veku 69 rokov.
Na jeho počesť zriadili vo Važci v roku 1984 Galériu Jana Hálu ako vysunutú expozíciu Galérie Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši. V roku 2005 však veľkú časť obrazov Jana Hálu z expozície ukradli.
Súborné výstavy mal ja po smrti napríklad v Liptovskom Mikuláši (1982), Prahe (1982) či v Bratislave (1990).