Praktická matematika
Úvod do učenia sa povrchu kocky a kvádra.
Bratislava 12.01.2020 (Skolske.sk)
Konečne sme sa v siedmom ročníku prelúskali zlomkami a percentami a dostali sa k mojej obľúbenej geometrii. Začali sme kockami. Najskôr sme sa hrali ako v piatej triede, či na prvom stupni. Stavali sme kockostavby a kreslili stopy, pôdorysy, bokorysy a kótovali ich. Alebo sme naopak, podľa nakótovaných pôdorysov, stavali telesá a veru aj také, čo mali problém stáť a museli sme ich lepiť lepiacou páskou. To bola si najväčšia zábava.
Konečne také trochu technické
Po tejto hravej matematike sme sa dostali ku podhľadom a nadhľadom a vyfarbovali sme predné a bočné steny a lúštili niektoré obrázky ako hlavolamy. V jednej triede to vyvolalo dokonca vlnu hľadania hlavolamov na internete a ich lúštením cez prestávky.
Nuž a prišla hodina, kedy sme si aj narysovali pár nadhľadov a podhľadov a trápili sa s uhlomerom a ceruzkami a farbičkami. Hľadali plné a čiarkované čiary. Znova vyfarbovali steny...
Potrebujeme vzorce?
Na poslednej hodine - bolo to pred lyžiarskym, som sa rozhodla o experiment. Už by ma deti mohli poznať. Niektorí od druhej triedy, iní od štvrtej, a tak by mohli byť na mňa zvyknutí.
Zadala som deťom, aby si papier veľkosti A4 otočili na šírku a do ľavého spodného rohu narysovali kváder podľa môjho náčrtu. Už vedia narysovať a ani sa už nemýlia s veľkosťou uhla či dĺžkou bočnej hrany. Následne si napísali ku kvádru mierku - ešte sme sa neučili na matematike pomer, ale práve ho dobrali a kótovanie na technike - nuž som to využila. Na mojej hodine nemuseli kótovať až tak presne ako chcel od nich kolega, ale museli miery napísať farebne. Povedali sme si, že tento kváder je model nejakej izby. Nuž a teraz som im dala náročnejšiu úlohu. Museli do kvádra narysovať dvere a okno podľa môjho náčrtu. Teraz som bola naozaj rada, že občas robíme skupinové práce. Pekne sa k sebe otočili a vysvetľovali si, ako a čo urobiť a spoločne si dorysovali navzájom do zošitov, čo kto vedel lepšie. Nechala som ich. Veď vzájomne sa tiež veľa naučia. Zatiaľ som napísala na tabuľu úlohy, ktoré mali riešiť už v narysovanom obrázku.
Potom sme sa spoločne pustili do riešenia. Nechcela som od detí, aby mi písali vzorce pri riešení. Bolo tam veľa čiary, ale žiadnu sme neoznačili písmenom. Zdalo sa mi už potom náročnejšie pozerať do obrázka. Rozkreslili sme si prednú a zadnú stenu, bočné steny aj vrchnú a spodnú ako pomocné náčrty aj s rozmermi. Už sme párkrát mali úlohy, kde som robila dva náčrty, ale toľko obrázkov naraz?! Potom sme si hovorili vzájomne čo a ako budeme riešiť a prečo. Deti sa snažili vzájomne počúvať a neskákať si do rečí, ale aj zopakovať, keď niekto povedal, že nerozumie, alebo dobre nepočul.
Pre deti bolo udivujúce, že dnes som písala na tabuľu iba ja. Občas som robila len zapisovateľku, keď niektorý žiak rozprával ako niečo vypočítame. Zvyčajne sa vystrieda pri tabuli množstvo detí a niekedy aj všetci. Nechcela som však, aby sa odpútavali ešte viac od toho, čo robíme v zošite a stihli si všetko zapísať. Zároveň sa však učili aj vyjadriť sa, lebo teraz už nestačilo povedať: "Toto tu vynásobíme s týmto a toto oné spočítame s týmto."
Po lyžiarskom prejdeme vzorce a také klasické riešenie. Na konci tematického celku si však určite niečo takého zopakujeme. Deťom sa páčilo.