Slovák 1. septembra 1936: Mohutné oslavy Štúrove v Bánovciach -3
Reč poslanca dr. Tisu.
Bánovce nad Bebravou 10.01.2020 (Skolske.sk)
Medzi knihami mám založenú kópiu denníka Slovák z 1. septembra 1936. Číslo sa venuje odhaleniu Štúrovho pamätníka v Bánovciach. Vyberám z neho, aby som v piatich častiach priblížila atmosféru vtedajších veľkolepých osláv. Do textu som nezasahovala, ani ho nekomentujem. Ide mi predovšetkým o autenticitu a historickú hodnotu.
Po prečítaní prezidentovho listu začína svoju otváraciu reč msgr. Dr. Tiso. V reči, založenej na presvedčivej argumentácii odôvodnil dr. Tiso najprv opodstatnenie a smysel nacionalizmu ako mravného princípu a vychádzajúc zo Štúrovho nacionalizmu, hovoril na adresu slovenskej mládeže: „Mládež slovenská z tejto skvelej tradície nacionalizmu slovenského čerpá svoju orientáciu a je odhodlaná ísť cestou, na ktorej jej nacionalizmus bude pestovaný na dogmatickom základe samobytného, etnograficky samostatného, štátopoliticky suverénneho národa slovenského a samostatnej svojráznej írečitej reči slovenskej. Dogmatický tento zákon dogmatizmus preberá z minulosti ako dedictvo otcov a preto je plnoprávnym dedičom veľkých dejateľov slovenského národa. V šľapajoch a duchu historie slovenskej kráča slovenský nacionalizmus, ktorý súc takto prirodzeným organickým prvkom slovenského života, jedine môže tak malý národ, ako je náš národ slovenský, zachrániť od zaniknutia.
Ako nie je mysliteľný slovenský nacionalizmus bez uznania slovenského národa, tak nie je možná praktická práca za národ bez toho, že by tá zahrnula v sebe všetky složky a hodnoty, ktoré národ reprezentuje. Práve preto chcieť povzniesť hradské, bystriny, pasienky jedného národa bez povznesenia a súčasného kultivovania jeho reči, literatúry, umenia a kultúrneho života vôbec, znamená toľko, ako pripravovať tieto veci pre niekoho iného na ten čas, keď tu už národa slovenského nebude, lebo v reči a kultúre svojej žije národ.“
Ďalej sa postavil msgr. Dr. Tiso proti národnej ľahostajnosti, mravnej neviazanosti mládeže a privoláva slovenskú mládež k sebaobetavej, nežistnej práci za národ. Na konci svojej hlboko premyslenej a neustálymi výbuchmi nadšenia prerušovanej reči hovoril dr. Tiso:
„Štúrov nacionalizmus, postavený na dvoch základoch, samobytnostného národa slovenského a írečitosti reči slovenskej, preto, že uznáva zákon Boží a zákon prírody, bol prirodzeným základom života národa slovenského a preto sa i dožil vyvrcholenia vývinu svojho v dosiahnutí svojej štátnosti v republike československej. Tohto odkazu Štúrovho bude sa mládež slovenská pridržiavať, keď za prirodzenú pokladá vlasť Čechov a Slovákov a keď za najistejšie zabezpečenie štátu svojho pokladá verné pridržiavanie sa základnej myšlienky Čechov a Slovákov, ktorú vyjadrovali naši buditelia v minulosti, naši zahraniční bojovníci počas vojny a písomné dohody, hovoriace o dohodách dvoch národov, Čechov a Slovákov, o rovnoprávnom umiestení týchže a ich reči v štátnom a verejnom živote vôbec.
Spojenie s najbližším bratom Čechom hlása Štúr, v ústrety tohto spojenia šiel, pravda, nie popieraním národa slovenského a reči jeho, ale opačne, zdôraznením samobytnosti národa slovenského a stvorením spisovnej reči slovenskej. Chcel mať jednotu, pravda, nie takú, ktorá predpokladá smrť jedného a ako taká páchne hrobom, lež jednotu živú, ktorá pozostáva zo spojenia dvoch živých a vedie k životu obidvoch. Aby túto vyššiu jednotu docielil, usiloval sa o jednotu v národe samom, preto nadviazal na prácu predkov a nič mu nevadilo, že tá nosila meno katolíckeho farára Bernoláka, pretože úzke styky udržiaval so všetkými vrstvami národa a nehatilo ho v tom, aby nie len sám prichádzal sa pokloniť veľkému žijúcemu Slovákovi, katolíckemu básnikovi v Maduniciach a aby k nemu ako k osviežujúcemu pramienku privádzal i svoju družinu.
Mládež slovenská obodrená nacionalizmom, ktorý dýcha historiou a tradíciou slovenského národa, pôjde tou cestou za jednotu v národe a za živé spojenie dvoch živých, rovnoprávnych národov v jednotnom štáte Čechov a Slovákov, lebo len v tom vidí zabezpečený život národa slovenského a republiky československej.“
Noviny Slovák založil Andrej Hlinka v roku 1919 a počas 2. svetovej vojny sa stali jedným z piatich denníkov, ktoré mali povolenie vychádzať, pretože bezvýhradne slúžili fašistickému režimu. Už aj pred vojnou mali problémy so svojím obsahom. Profesorka žurnalistiky Danuša Serafínová vo svojej knihe Náčrt dejín slovenskej žurnalistiky o fungovaní denníka v predvojnovom období píše: “Za svoje autonomistické vystupovanie a osočovanie protivníkov býval Slovák často cenzurovaný a pokutovaný.”
Súvisiace články:
Slovák 1. septembra 1936: Mohutné oslavy Štúrove v Bánovciach – 1
Slovák 1. septembra 1936: Mohutné oslavy Štúrove v Bánovciach – 2
Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou