Abeceda ekonomiky - Knut Wicksell
TASR prináša príbeh významného ekonóma.
Bratislava 07.01.2020 (Skolske.sk)
Johan Gustaf Knut Wicksell (1851 – 1926) bol významný švédsky ekonóm. Narodil sa v rodine zo strednej vrstvy. Veľmi skoro mu zomrela matka a aj otec. Vychovávali ho strýko a teta. Získal kvalitné stredoškolské vzdelanie z matematiky a prírodných vied.
Jeho akademická kariéra bola dlhá a komplikovaná. V roku 1869 sa prihlásil na Univerzitu Uppsala. Chcel byť doktorom filozofie a profesorom matematiky. Istý čas mal záujem o poéziu, feminizmus a politiku. Doktorát získal až po 15 rokoch v roku 1885.
Po absolvovaní doktorátu využil dedičstvo po otcovi. Odcestoval do Londýna kde v Britskom múzeu študoval ekonomické práce klasikov. Keď sa vrátil do Švédska chcel prednášať ekonómiu. Vo Švédsku sa prednášala len právnických fakultách. Aby mohol prednášať, musel získať doktorát z práva. V roku 1899 absolvoval doktorské skúšky na Univerzite Uppsala. Ekonómiu prednášal do roku 1916 keď odišiel do dôchodku.
Vo svojej práci Prednášky z politickej ekonomike založenej na hraničnom princípe syntetizoval základné pojmy neoklasického smeru ekonómie XIX. storočia a doplnil ho o dynamický prístup. V ekonomickej analýze prvýkrát predstavil kategóriu „očakávania“. Neskôr na tomto základe vyrástla teória racionálnych očakávaní. V praxi to vyzerá tak, že ak niekto očakáva, že príde o prácu, tak si nekupuje automobil. Ak očakávate infláciu, teda zvyšovanie cien, radšej nakupujete ihneď, nepočkáte kým ceny vyletia hore.
Wicksell doplnil zásadu marginálnej produktivity tým, že kapitálové príjmy nemožno určiť podobne ako marginálny produkt „primárnych faktorov výroby“ (práca a pôda), pretože prírastok kapitálu vedie k preceneniu jeho hodnoty zásob v dôsledku zmien miezd a úrokových mier, ktoré sa nazývajú efektom Wicksella.
K najvýznamnejším prínosom ekonomickej vede patria jeho teórie kapitálu a peňažné teórie. Spolu s J. M. Keynes je napr. Teoretickým predchodcom inflačného cielenia. Inflačné cielenie je zamerané sa na dosiahnutie konečného cieľa, stabilnej cenovej hladiny v ekonomike. V súčasnosti je jedným z najpoužívanejších režimov v transformujúcich sa krajinách. Centrálna banka verejne vyhlasuje konkrétne ciele pre výšku inflácie pre určitý časový horizont.