Slovák 1. septembra 1936: Mohutné oslavy Štúrove v Bánovciach – 1
V Roku Ľudovíta Štúra sme publikovali sériu článkov o odhalení jeho pamätníka v Bánovciach. Priblížme si opäť, ako to prebiehalo.
Bánovce nad Bebravou 04.01.2020 (Skolske.sk)
Medzi knihami mám založenú kópiu denníka Slovák z 1. septembra 1936. Číslo sa venuje odhaleniu Štúrovho pamätníka v Bánovciach. Vyberám z neho, aby som v piatich častiach priblížila atmosféru vtedajších veľkolepých osláv. Do textu som nezasahovala, ani ho nekomentujem. Ide mi predovšetkým o autenticitu a historickú hodnotu.
Štúrov pomník odhalený
Od cesty tŕnistej - k ceste víťaznej
Mohutné oslavy Štúrove v Bánovciach - Veľký prejav dr. Jozefa Tisu - Pri odhalenom pomníku prvý prehovoril Andrej Hlinka - Kde bola vláda? List prezidenta republiky - Sviatok nacionálnej slovenskej mládeže
Deň 30. augusta ostane navždy pamätným vo vývoji slovenského národného pohybu. Tento dátum bude sa čestne radiť k významným dátumom v histórii po prevrate oživeného slovenského nacionalizmu, ktorý kráča dnes už nezadržateľne k víťazstvu. Boly to Bánovce nad Bebravou, malé mestečko severozápadného Slovenska, ktoré daly prístrešie mohutnému eruptívnemu prejavu slovenského národného ducha, akého Slovensko od pamätných Pribinových osláv r. 1933 nevidelo. Slovenská akademická mládež na čele so svojím oduševneným predsedom V. H. Kurthom dala sa do práce, aby postavila dôstojný a reprezentatívny pomník najrázovitejšiemu reprezentantovi slovenského národného génia a slovenskej osobitosti, Ľudovítovi Štúrovi. Akcie sa ujal bývalý minister dr. Jozef Tiso a postaviac sa na čelo jubilárneho Štúrovho výboru, nie malou mierou prispel k tomu, že táto akcia mohla byť s úspechom zakončená a malé Bánovce chlúbiť sa môžu s jedným z najkrajších pomníkov, aké do dnes stoja na Slovensku.
Deň pred odhalením pomníka
Rámec Štúrových osláv neobmedzil sa časove na 30. augusta a tým menej a priestorove na Bánovce nad Bebravou a Uhrovec. Slovenská nacionálna mládež složila už týždeň vopred poctu hrdinom slovenského povstania z roku 1848 – 49 Ľudovítovi Štúrovi v Modre, M. Hodžovi v Lipt. Sv. Mikuláši a M. Hurbanovi v Hlbokom. Súčasne v ten istý deň složila mládež veniec v Trenčíne na hrob matky Ľudovíta Štúra.
V piatok 28. augusta otvorená bola výstava Sdruženia slovenských umelcov v Bánovciach.
V sobotu 29. augusta predpoludním o 11.hod. boly porady zástupcov spolkov študentských a mladých Slovákov v sekretariáte Štúrovho jubilejného výboru a odpoludnia o 2. hod. otvorenie výstavy živnostenského spoločenstva v miestnostiach štátnej ľudovej školy.
Odpoludnia o 4.hod. v okresnom dome odbavili si akademici bánovského okolia slávnostné shromaždenie svojho sdruženia. Tu povedal V. H. Kurtha prednášku: „Štúr aktuálny pre slovenskú mládež“ a predniesol reč msgr. dr. Jozef Tiso na téma „Slovo k akademickej mládeži.“ Za študentstvo slávnostný prejav mal tajomník Sdruženia R. Zaťko. Nasledovalo odovzdanie čestných diplomov a po jednotlivých prejavoch a zaspievaní hymny: „Hej, Slováci...“ sa shromaždenie zakončilo.
Jedným z najkrajších doplnkov Štúrových osláv bolo zasadnutie obecnej rady a zastupiteľstva v Bánovciach, na ktorom zasadnutí po slávnostnom prejave starostu obce Št. Fojtíka obec Bánovce usniesla sa založiť Štúrovské jubilárne štipendiá pre mládež svojej obce. Je to krásny dôkaz, nakoľko pochopila obec význam Štúrových osláv.
Večer o 7. hod. nasledoval potom koncert Speváckeho sboru pod vedením prof. Miloša Ruppeldta a sólového výstupu Alojza Pavču. Tu predniesol svoju reč referent Matice slovenskej dr. Novák o vývine slovenčiny býv. senátor, kraj. poslanec dr. Ján Kovalik svoju báseň: „Ľudovít Štúr na Devíne.“ Ku mládeži prehovorili ešte frenetickým aplausom privítaní Andrej Hlinka a univ. prof., správca Matice slovenskej dr. Jozef Škultéty.
Týmto bol sobotňajší program Štúrových osláv dokončený.
Noviny Slovák založil Andrej Hlinka v roku 1919 a počas 2. svetovej vojny sa stali jedným z piatich denníkov, ktoré mali povolenie vychádzať, pretože bezvýhradne slúžili fašistickému režimu. Už aj pred vojnou mali problémy so svojím obsahom. Profesorka žurnalistiky Danuša Serafínová vo svojej knihe Náčrt dejín slovenskej žurnalistiky o fungovaní denníka v predvojnovom období píše: “Za svoje autonomistické vystupovanie a osočovanie protivníkov býval Slovák často cenzurovaný a pokutovaný.”
Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou